1985 - V Moskve začali mrieť generálni tajomníci ako huby po daždi. V diaľke vychádza hviezda zvaná perestrojka. Rusi vraj prestali piť vodku. Po čase sa dozvedáme, že to bol len sen nového generálneho tajomníka Gorbačova.
V Bratislave zatiaľ situáciu nedramatizujeme. Dramatizujeme humoristický román Vladimíra Mináča Výrobca šťastia, ktorý napísal pred mnohými rokmi ako satiru na vtedajšie pomery. Pretože sa v Bratislave pomery menia veľmi pomaly - satira je čoraz aktuálnejšia.
S pani učiteľkou Hermínou Vášáryovou krstíme v Modrom kostole jej vnuka a vnučky. Významný slovenský vedec Matúš Považay sa žení. Juraj Jakubisko nakrúca s medzinárodným hereckým obsadením televízny seriál Pehavý Max a strašidlá.
Ešte stále žijeme hlboko v socializme a tak nám dobre padne chodiť filmovať do Rakúska. Je tam čisto a útulno. Na hraniciach z našej strany nás prezerajú veľmi svedomito. Službukonajúci hraničiar si podrobne prečítal môj diár. Hľadal zrejme adresy mojich priateľov, ktorí žijú na Západe.
Ach, ako dobre, že som zoznam z diára pred príchodom na hranicu v Bergu vytrhol a zjedol. Je len samozrejmé, že som sa potom na Západe s nikým skontaktovať nemohol. Telefónne čísla mi zostali ležať v žalúdku.
V roku 1985 umrel vynikajúci slovenský pop-spevák Karol Duchoň vo veku 35 rokov! Taký jasavý spevácky talent sme predtým v tejto oblasti nemali a ešte dlho mať nebudeme. Doteraz mi znie v ušiach Keby náhodou pán Verne išiel vôkol vás... a iné pesničky v jeho podaní.
Nikdy nezabudnem na filmovací deň pri Dunaji. Televízia nakrúcala veselú svadbu do nejakej dobovej inscenácie. Hneď ráno rozvešali rekvizitári girlandy, lampióny - doviezli hercov vo svadobnej paráde.
Vtedy sme si všimli, že pár metrov od nás pri rieke plačú Rómovia. Včera večer sa im utopil pri člnkovaní brat. Aj policajní potápači prišli, snažili sa nájsť utopenca - všetci plakali. A my sme mali pár metrov od nich filmovať veselú scenériu na svadbe!
Vysvetlite pozostalým Rómom, že to nerobíte naschvál! Filmári radšej svadbu zbalili, aby nás pozostalí v nesmiernom žiali nepozabíjali.
Horšia vec sa stala v roku 1985 v Bruseli na futbale. Na štadióne pred zápasom Juventus - Liverpool došlo k takej tlačenici a potýčkam, že sa naskutku pozabíjali! Najstrašnejšie bolo to, že sa na masakru v priamom prenose dívali televízni diváci z celého sveta. Aj bruselskí policajti sa len dívali. Ani vo sne ich nanapadlo, že môže dôjsť k masakre.
Na nešťastie som sa na zápas díval aj ja - doteraz mi je zle, keď si na udalosť v Bruseli spomeniem. Na takéto veci som jemný.
V Bratislave sa v lete potulujú nadšení slovakisti a slovakistky z celého sveta, pretože ich sem tunajšia univerzita pozýva. Ja som práve v tom roku potreboval vymaľovať byt, tak si niektorí z nich vyhrnuli rukávy a čosi-kamsi byt vymaľovali. Urobili to bez nárokov na honorár. Len za stravu a byt.
Mali úžasnú techniku. Použili vysávač prachu, ktorý prerobili na vyfukovač maľovky. K slovakistom-maliarom izieb sa pridali aj niektorí akademickí funkcionári, polygloti a riaditelia. Je len samozrejmé, že sme sa pri tej príležitosti všetci pekne zmaľovali. Maľovka trvala dva týždne bez prestávky.
Pokračovanie nabudúce
