Z Prešporku cez Pozsony do Partyslavy

Tento týždeň uplynulo 90 rokov od doby, kedy sa z Prešporku a Wilsonovho mesta stala Bratislava. Až do druhej svetovej vojny tu ale naďalej žil duch multikultúrneho mesta.

BRATISLAVA. Kto by hľadal Bratislavu na mape spred 100 rokov, nenašiel by ju. Svoje meno totiž dostala presne 90-timi. Tento týždeň uplynulo výročie premenovania Prešporku, vtedy oficiálne Pozsony, na Bratislavu.

„Bola to zmena, smerovaná skôr do budúcnosti. Začiatkom roku 1919 bola Bratislava nemecko-maďarské mesto a mešťania sa sami rozhodli, že by sa malo volať Wilsonovo mesto, pretože Wilson hovoril o sebaurčovaní. Bol to symbolický názov," hovorí historik Milan Zemko.

Tento názov však trval len necelý polrok - od novembra 1918 do marca 1919.

Pressburger Zeitung v Pozsony

Do roku 1918 sa mesto volalo Pozsony. Rešpektovali to aj nemecké noviny vychádzajúce v Bratislave - Pressburger Zeitung. „Je kuriózne, že Prešporské noviny vlastne vôbec nehovorili o Pressburgu, ale len o Pozsony," hovorí Zemko.

Wilsonovo mesto sa ako experiment neujalo, bola teda snaha mesto pomenovať „slovenskejšie". Avšak až do marca nebola situácia okolo toho, kam bude mesto na hraniciach troch štátov patriť, vôbec jednoznačná.

„Bratislavu nakoniec pripojili k Československu od 1. januára 1919, až keď prišli československí legionári z Talianska."

Mesto tým začalo svoju novú éru. Počas nej zažilo kultúrny, urbanistický, architektonický, aj hospodársky rozmach. V roku 1919 vznikla v Bratislave Univerzita Komenského, otvorilo sa Slovenské národné divadlo - aj keď spočiatku malo český ráz, vznikli nové spolky, organizácie.

Multikultúrny ráz spred prvej republiky pretrval až do druhej svetovej vojny. V tolerancii tu žili Slováci, Česi, Nemci, Maďari, Židia aj Chorváti.

Pressburg už nepoznajú

„Je to jedna z prvých otázok - prečo sa mesto volá tak, ako sa volá," hovorí sprievodca po Bratislave Pavel Šimove. „Hlavne pre tých vyššie vzdelaných je to veľmi zaujímavá téma na dlhší rozhovor," povedal o turistoch, ktorí chodia do Bratislavy.

Mesto malo podľa neho strategickú polohu, a preto cisári, králi a ideologicky založené veľmoci vždy chceli meno mesta meniť.

Niektorí si ale ani za 90 rokov nezvykli na nové meno. „Závisí to od veku turistu a krajiny pôvodu. Pre mladých je toto mesto Bratislava. Ale pre ľudí, ktorí sa tu narodili a boli vyhnaní, je to ešte stále Pressburg. No aj tam už dochádza k posunu," hovorí Šimove najmä o dôchodcoch z nemecky hovoriacich krajín.

„Nakoniec, nie tak dávno bolo ešte dopravné značenie v Rakúsku s názvom Pressburg." Naopak, mladí Nemci a Rakúšania dnes už vraj ani nevedia, že nejaký Pressburg existoval.

Najnovšie pomenovanie je Partyslava

Časť turistov nazýva mesto Partyslava. Sú to hlavne Chorváti, Slovinci a Srbi. „Je to marketingové pomenovanie vďaka silvestrovským oslavám, pre ktoré sem tieto národnosti najviac chodia," hovorí Šimove.

„Funguje to dobre, ale nie je to taký názov, čo by sa všeobecne ujal. Je to skôr pikantnosť, na ktorú keď niektorý zo zahraničných novinárov natrafí, použije ju."

Mená miest