Vydrické noci Weinera-Kráľa
Kým grafiku Vydrica (Vydrické noci) môžeme zaradiť do pojmu Vydrica erotická a hriešna, grafiku pod názvom Spev ulice do cyklu Vydrica historická. A to z obdobia, keď sa z nej už vytratil meštiansky prvok a táto štvrť sa stala útočiskom ľudí na sociálnom okraji spoločnosti.
Pri pohľade na nahú mladú ženu, vznášajúcu sa nad ulicou, môžeme grafiku charakterizovať i ako historicko-surrealistickú (Weiner-Kráľ v tom čase patril k popredným predstaviteľom slovenského surrealizmu).
Nahá žena, skôr len mladé dievča, má na hlave šatku, spod ktorej sa jej derie hrubý dievčenský vrkoč, ukončený veľkou mašľou a vlajúcim plášťom, čo nám môže evokovať i anjelské krídla. Napriek svojej nahote vznášajúca sa žena pôsobí skôr cudne ako eroticky vyzývavo. Na dlažbe ulice medzi dvoma radmi vysokých meštianskych domov vidíme dve mužské postavy, dievčatko a mačku.
Prvý z mužov je starý holohlavý muzikant, hrajúci na ťahacej harmonike, ktorý sa práve vydáva do schodov vedúcich zrejme na Floriánsku ulicu. Na prvý pohľad vidíme, že je to vojnový invalid, ktorý počas prvej svetovej vojny (možno počas bojov na legendárnej Piave) prišiel o ľavú nohu. Vyslúžil si za to „metál" a malú vojnovú penziu, z ktorej sa nedá vyžiť, a tak si na živobytie privyrába hrou na harmonike.
Za vyhrávajúcim invalidom v čiernom klobúku s krošňou na chrbte a palicou v ruke vidíme lacného Jožka (kučébra). Napätý výraz na jeho tvári svedčí, že si nie je istý, či v ulici, do ktorej má namierené, predá niečo zo svojho tovaru.
Pri pohľade do tváre lacného Jožka môžeme čítať výraz sociálnej úzkosti a preto názov grafiky Spev ulice pôsobí absurdne a ironicky (surreálne). (Krátené.)
Pokračovanie nabudúce
