BRATISLAVA. Bratislavská mestská časť Lamač dnes odvolala povodňovú pohotovosť. Pre agentúru SITA to po dnešnom zasadaní krízového štábu potvrdila starostka Oľga Keltošová. Tretí stupeň povodňovej aktivity bol vyhlásený od štvrtka, keď sa Lamačský potok vylial zo svojho koryta a zaplavil domy a podzemné garáže na uliciach Bakošova a Na barine.
Hasiči vtedy zasahovali až do skorých ranných hodín. V nedeľu znížil Lamač povodňovú aktivitu na druhý stupeň, dnes je už podľa starostky situácia stabilizovaná. Krízový štáb preto podľa nej zrušili. "Lamačský potok sa vrátil späť do svojho koryta. Vrecia s pieskom, ktoré vytvárajú hrádzu, tu však ešte ponecháme," povedala. Ako tiež uviedla, počas víkendu sa im na mieste podarilo prečistiť niektoré časti potrubia, voda by tak mala lepšie odtekať. Keltošová doplnila, že v súvislosti so situáciou na Lamačskom potoku sa má v utorok stretnúť s ministrom životného prostredia.
Dôvod, prečo voda nestíha odtekať, je podľa Keltošovej aj ten, že Lamač má žulové podložie. "Lamač je tým špecifický. Takže keď prší, alebo sa topí sneh, zem nevie absorbovať toľko vody. Táto situácia však nie je prvýkrát, pri zhoršení počasia sa vždy opakuje," zdôvodnila. Pre opakujúcu sa kritickú situáciu je preto podľa nej na Lamačskom potoku potrebné protipovodňové opatrenie. Ešte v predošlom volebnom období bol naň vypracovaný projekt, potrebné zmeny a doplnenia uznesení odsúhlasovali aj poslanci súčasného volebného obdobia. "Reagovali sme tak na výzvu Ministerstva životného prostredia SR (MŽP), ktoré ponúkalo obciam získať finančné prostriedky na protipovodňové opatrenie.
Podmienkou bolo, aby úsek Lamačského potoka bol zverený obci. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý je podriadený ministerstvu, sme preto požiadali o zverenie potoka s tým, že sa budeme o územie ďalších najmenej päť rokov starať. Dostali sme však zamietavú odpoveď a projekt za približne 400-tisíc korún tak ostal v šuplíku," vysvetlila Keltošová. SVP totiž podľa nej nepovažoval zverenie potoka za systémové riešenie. Projekt sa preto podľa nej zasekol na tejto jedinej podmienke, ktorú Lamač nesplnil. Ako starostka tiež uviedla, Lamačský potok je v katastri Záhorskej Bystrice a Lamača, pozemky pod ním sú však nevysporiadané, nehlási sa k nemu ani Povodie Moravy, ani Slovenský vodohospodársky podnik. "Potok teda de facto neexistuje," doplnila.
"Riešenie predloženou projektovou dokumentáciou vodnej stavby zo strany mestskej časti Lamač sa priamo nevzťahovalo k existujúcemu korytu vodného toku. Nejde o stavby v koryte toku, ale ide o rekonštrukciu objektov a zrealizovanie protipovodňových ochranných prvkov ako múrik a ochranné valy mimo koryta toku a to na pobrežných pozemkoch," zdôvodnila Jana Kaplanová, ktorá je poverená riadením komunikačného odboru MŽP SR. Vzhľadom na to nie je podľa nej dôvod k prenechaniu časti Lamačského potoka do nájmu alebo výpožičky, pretože z hľadiska údržby vodného toku a protipovodňovej ochrany ide o nesystémové riešenie. MŽP SR odporúča, aby bol projekt zlepšenia protipovodňovej ochrany Lamača, po konzultácii so Slovenským vodohospodárskym podnikom, modifikovaný a v prípade pretrvávajúceho záujmu mestskej časti predložený prostredníctvom SVP.
