BRATISLAVA. Hrozba veľkej povodne, aká naposledy zasiahla mesto pred siedmimi rokmi, by už o pár mesiacov mohla byť v Bratislave minulosťou. Systém protipovodňových múrov, ktorý sa začal v meste stavať minulý rok, bude budúcu jar 2010 hotový.
Keď pred dvoma rokmi mesto oznámilo, že sa bariéry začnú stavať, primátor Andrej Ďurkovský vtedy povedal, že dúfa, že Bratislavčania už budú môcť pokojne spávať. V auguste 2002 totiž nechýbalo veľa a centrum by zalial Dunaj. Hladina rieky dosiahla na nábreží 991 centimetrov a chýbalo len pár centimetrov, aby sa voda vyliala za promenádne múriky.
Nestavia sa iba v Karlovke
Veľkú časť z bariér už dnes vidno, nedávno sa začalo stavať aj na nábreží v centre medzi Novým a Starým mostom, kadiaľ chodí najviac ľudí. „Jediný z ôsmich úsekov, na ktorom sa ešte nestavia, je Karlova Ves,“ hovorí Peter Minárik z Povodia Dunaja. To je však podľa neho úsek najmenej náročný.
Hotový už je múrik na Prístavnej ulici, pozdĺž celého Zimného prístavu vedie až k Mostu Apollo. Tento úsek sa staval prvý.
Múriky na Viedenskej ceste na petržalskej strane by mali byť hotové ku koncu mesiaca. „Tento týždeň sme tu po dlhej zime začali s betonážou,“ povedal Minárik.
Stavia sa už aj v Devíne, kde mala vždy vyššia hladina Dunaja katastrofálne dôsledky. Jedna z posledných povodní na jar v roku 2006 zničila najmä cesty. Úplne zaplavila parkovisko pod bralom. Pred siedmimi rokmi bola situácia vážna, časť Devína ostala bez elektriny, evakuovali niekoľko rodín. Škody vtedy vyčíslil zhodne s Devínskou Novou Vsou na 1,4 milióna eur (43,9 milióna korún).
Múry sa teraz stavajú v oboch mestských častiach, v Devíne na Slovanskom nábreží, pri vstupe od Karlovej Vsi aj pri Morave. V Devínskej Novej Vsi sú mechanizmy pred vstupom do mestskej časti aj pri rybníku.
Koryto preskúma plavidlo
V centre od Starého mosta po kaviareň Propeler Váhostav dokončuje injektáž podzemných stien. „Do konca budúceho týždňa sa začne betonáž nábrežných múrov. Aby sme do leta, keď sem zvyknú prísť povodne, boli nad terénom,“ hovorí Minárik. Čoskoro sa stavenisko presunie spod Nového mosta smerom na Karlovu Ves, vodohospodári zatiaľ čakajú na prekládku inžinierskych sietí.
Poslednou povinnosťou bude dokončenie monitorovacieho plavidla. Bude merať vývoj dna koryta. Minárik hovorí, že to je jeden zo záväzkov Európskej únie. „Nesmie sa znížiť kapacita koryta,“ povedal.
Náklady na hrádze v Bratislave sa pohybujú okolo 40 miliónov eur (1,21 miliardy korún). 85 percent uhrádza Európska komisia z kohézneho fondu, 10 percent išlo zo štátneho rozpočtu a piatimi percentami sumy prispieva Vodohospodársky podnik.
Devín a Devínska Nová Ves budú chránené len na storočnú vodu. Ochrana pred tisícročnou vodou by bola príliš drahá. Múrik bude mať výšku od jedného do 1,9 metra. FOTO SME – OLIVER FILAN
Bariéry sa stavajú aj v centre. Medzi Propelerom a osobným prístavom hrádza nebude, ak príde voda, dajú sa sem len mobilné hrádze. Múrik bude mať meter. FOTO SME – OLIVER FILAN
Petržalská bariéra bude dlhá asi kilometer, najvyššia bude pri divadle Aréna – 2,5 metra. FOTO SME – OLIVER FILAN
Hrádze v Devínskej Novej Vsi budú chrániť pred vysokou hladinou Moravy. Múrik bude nízky s mobilnou hrádzou vysokou meter. FOTO – TASR
