BRATISLAVA.
"Bratislava naďalej zostáva jediným slovenským mestom, dokonca verejnou inštitúciou zo Slovenska, ktorá sa na veľtrhu zúčastní," uviedol pre TASR Milan Vajda z magistrátu. Podľa neho v čase globálnej finančnej krízy sa Bratislava orientuje výraznejšie na verejné investičné projekty v oblastiach voľný čas, rekreácia a šport.
Mesto bude v najbližších 18 mesiacoch investorom veľkej prestavby zimného štadióna Ondreja Nepelu na modernú viacúčelovú arénu s kapacitou 10.000 miest na sedenie. V nej sa budú konať na jar 2011 majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Prestavba v hodnote 40 miliónov eur (1,21 miliardy Sk) má byť ukončená do Vianoc budúceho roka. Nadväzuje na ňu regenerácia polyfunkčného športového centra v lokalite Tehelné pole. Bude v susedstve s hokejovou arénou, verejným kúpaliskom, národným tenisovým centrom a plánovaným novým futbalovým štadiónom.
Ďalším projektom z oblasti voľného času a rekreácie je dobudovanie mestského rekreačného areálu Zlaté piesky v juhovýchodnej časti mesta. Areál, ktorého súčasťou je aj ostrov s jazerom, má vyše 200 hektárov. V súčasnosti sa využíva iba v letnej sezóne s návštevnosťou asi 15.000 ľudí denne. Mestské zastupiteľstvo nedávno schválilo urbanistickú štúdiu, ktorá predpokladá dobudovanie celého areálu o viaceré kryté športoviská a ubytovacie zariadenia s cieľom zvýšiť jeho návštevnosť počas celého roka.
V Petržalke mesto pripravuje najvýznamnejší projekt záhradnej architektúry mestský park Draždiak. Má predpoklady stať sa centrálnym verejným priestorom hlavného mesta. Bude na ploche 62 hektárov pôvodného lužného lesa a denná návštevnosť sa predpokladá približne 1000 ľudí.
V meste vzniká viacero architektonických návrhov, týkajúcich sa obnovy zanedbaných alebo málo využívaných verejných priestorov. K lokalitám, ktoré v súčasnosti neplnia svoju funkciu, ale ich riešenie je dôležité pre budúci obraz mesta, patrí napríklad Staromestská ulica.
Medzi investičné priority patrí oblasť dopravy. Zahŕňa najmä modernizáciu mestskej hromadnej dopravy nákupom nových vozidiel, predĺženie električkovej dopravy na južný breh Dunaja cez Starý most a rekonštrukciu viacerých dôležitých cestných ťahov. Nový územný plán Bratislavy platný od septembra 2007 prispel k lepšej kontrole investičných aktivít v rozvíjajúcom sa meste. Identifikoval tiež vyše 4000 hektárov nových rozvojových plôch na bývanie, občiansku vybavenosť a polyfunkčnú výstavbu. Kľúčovými územiami ďalšieho rozvoja sú oba dunajské brehy a juhozápadná časť mesta smerom k rakúskym hraniciam známa ako Štvrtý kvadrant.
Podľa Vajdu je Bratislava pre investorov lákavá najmä voľným priestorom v špičkových mestských lokalitách. Preto patrí medzi posledné veľké európske mestá, ktoré ešte disponujú dostatkom priestoru na výstavbu mestotvorných štvrtí.
