BRATISLAVA. Jedným z dôsledkov hospodárskej krízy je menej peňazí pre samosprávy. Z výnosu z dane z príjmu dostanú mestá a obce od štátu o 83 miliónov eur menej. Pre Bratislavu to znamená úbytok o 3,5 percenta, teda desať miliónov eur. S výpadkom sa chce mesto vyrovnať šetrením na bežných výdavkoch. Povedal to včera primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.
O dopadoch krízy a riešeniach pre samosprávu sa včera v Bratislave hovorilo za okrúhlym stolom, ktorý Ďurkovský zvolal. Medzi účastníkmi bol predseda bratislavskej župy Vladimír Bajan, primátori ďalších krajských miest, zástupcovia podnikateľov aj Národnej banky.
Vyzývajú vládu a samosprávy, aby podporovali verejné projekty, ktoré zvyšujú zamestnanosť. Mali by to byť napríklad také, ktoré sa týkajú zlepšenia infraštruktúry, odkanalizovania, zatepľovania. „Samospráva môže niektorými projektmi pomôcť podržať zamestnanosť," povedal Bajan. Hovorilo sa aj o hľadaní formy znižovania odvodov. Spoločné návrhy z diskusie má Ďurkovský odovzdať premiérovi Róbertovi Ficovi.
Bratislava bude aj šetriť. „Paušálne sa bude znižovať všetko, aj plat primátora," povedal Ďurkovský. Nemá to však mať dopad na kvalitu služieb a priority pre občanov.
Na mestskom zastupiteľstve plánuje Ďurkovský navrhnúť, aby sa bežné výdavky nehradili z kapitálových príjmov, ako by to teraz bolo možné. Pokračovať by mali všetky investičné projekty schválené ešte vo vlaňajších prioritách - obnova športových, kultúrnych zariadení, rozvoj dopravnej infraštruktúry. Cieľom je podporiť domácich zamestnávateľov. V čase krízy by sa nemala meniť ani výška dane z nehnuteľnosti.
Šetriť sa chystá aj úrad bratislavskej župy. „S osobnou spotrebou pôjdeme nižšie," povedal Bajan. Zlučovať by sa mohli aj niektoré stredné školy s nízkym počtom žiakov.
Paušálne sa bude znižovať všetko, aj plat primátora.
Andrej Ďurkovský, primátor Bratislavy
