O niekoľko rokov bývalý areál teplárenskej už asi nik nespozná. Pripomínať ho bude zrejme už iba Jurkovičova tepláreň. Investor s ňou ráta.
STARÉ MESTO. Bude to happy end? napadá človeku, vchádzajúc po schodoch do tehlovej budovy na Čulenovej, obohnanej potrubiami. Provizórne schodíky sa pod nohami hýbu, veľké rúry trčia do strán. Väčšina skiel v oknách je rozbitá.
Bývalá tepláreň, dnes kultúrna pamiatka, je ďalším z industriálnych dedičstiev, ktoré čakajú na svoj osud. Do minulého roka patrila Bratislavskej teplárenskej, do jesene 2004 tu ešte hučali stroje a syčali potrubia.
Teraz sa bude celý areál meniť, lukratívna zóna pri vznikajúcej Eurovei by mala byť o niekoľko rokov novou štvrťou. Pozemky aj s budovami kúpila pred rokom Penta. Búranie sa práve začína.
Penta: Budovu zachováme
„Stropy sú vysoké asi 20 metrov," hovorí projektový konzultant Peter Janota. Uprostred kotolne je diera. „Technológie tu už nie sú, slúžili na zásobovanie teplom," hovorí. Na podlahe sú črepiny a prach. Po stranách sú tri obrovské násypníky, kedysi v nich bolo uhlie, neskôr tepláreň prešla na mazut.
Časť budovy, v ktorej stojíme, je najstaršia, postavili ju v 40. rokoch. Od minulého roka je pamiatkou. Architekt Penty Miroslav Hrušovský hovorí, že to, že ju známy architekt Dušan Jurkovič skutočne postavil, sa nepotvrdilo. „Dodnes sme nenašli žiaden ním podpísaný dokument. Ale to, či je autorom Jurkovič, alebo nie, nie je jej hodnotou. Skutočná hodnota je v architektúre tejto stavby, preto sme sa rozhodli ju zachovať."
Druhou časťou, tiež pamiatkou, je turbínová hala. Obchádzame v prítmí okolo zábran. „Ostatné prístavby ako napájacia stanica, obslužné priestory a rozvodňa sú neskoršieho dáta, pristavovalo sa do 70. rokov," hovorí Janota. To, že sa má búrať všetko okolo, ale dve haly majú ostať, podľa neho nebude problém. „Sú to samostatne stojace oddelené budovy." Padnúť by mal aj 120-metrový komín, vznikol v rokoch 1971 a 72.
FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ
Galéria alebo komercia
Čo v dnes schátraných halách bude, ešte nie je isté. Hrušovský hovorí, že by tu mohla byť galéria moderného umenia alebo kultúrno-spoločenský priestor. „Komercia, ktorá bude okolo, môže byť ťahaná týmto motorom. Táto pamiatka môže zhodnotiť okolie." Na streche by mohla byť terasa s kaviarňou a vyhliadkou. Ak sa však nenájde organizácia, ktorá by sa priestoru chopila, Penta ho využije inak, neverejne.
„Fasáda sa bude musieť obnovovať, či sa ale bude pamiatka konzervovať, alebo sa zmení na verejný priestor, ešte nevieme. Projekty sa ešte len robia, je to dlhá cesta. Čaká nás zmena územného plánu, príprava územného plánu zóny a až potom začneme pripravovať zámery," vysvetľuje Hrušovský.
Na pamiatku a jej okolie chce Penta vyhlásiť medzinárodnú architektonickú súťaž.
Autor: Dorota Kraková
