STARÉ MESTO. „Žijú stáročia v Európe, ale stále sa správajú, ako keby včera odišli z Jeruzalema do vyhnanstva," opisuje getá spisovateľ Isaac Bashevis Singer. Ťažko uveriť, že ani nie tak dávno ešte aj Bratislava mala svoju vlastnú židovskú štvrť. Niektorí si ju pamätajú - miesto v Podhradí so svojráznymi obyvateľmi, pevne uzavretými v komunite so svojimi zvykmi a rituálmi.
Židovská Bratislava bola témou debatného večera v kníhkupectve Artforum. Svoje knižky z bratislavskej edície vydavateľstva PT Albert Marenčin prišli prezentovať Peter Salner a Katarína Hradská.
Hovorilo sa o spomienkach z detstva, mladosti, ale aj o holokauste, o prišelcoch a starých Prešpurákoch, o atmosfére Bratislavy. Tá podľa všetkých stratou židovne utrpela, aj keď domy, ktoré tu stáli, boli schátrané.
„Ku koncu kontinuity Bratislavy došlo vtedy, keď sa do tohto územia zaryl most," povedal Peter Zajac o Židovskej ulici a o búraní Podhradia v 60. rokoch. „Stará Bratislava je nereparovateľná. Atmosféra mesta je to, čo je možno najdôležitejšie. Je dobré, že takéto knihy vychádzajú, dodatočne si budujeme pamäť mesta. Ale je paradoxné, že čím viac si ju budujeme, tým máme toho mesta stále menej."
Židovská história sa z ulíc podľa Hradskej vytratila, pripomínajú ju spomienky tých, ktorí sú poslednými z posledných. Salner hovorí, že židovstvo v Bratislave má stále viac ľudskú dimenziu, pretože nielenže ide o biele miesta v histórii, ale priam vybielené - ľudsky aj materiálne, aj zbúraním synagógy na Rybnom námestí.
Dnes pokračuje cyklus ďalšou debatou, témou sú 60. roky a kniha Juraja Šeba. V utorok o 19.00 sa bude debatovať o tereziánskom meste.
