BRATISLAVA. Pred niekoľkými rokmi vedenie mesta vyhlasovalo, že Bratislava by sa mala stať samostatným vyšším územným celkom. Odraziť sa to malo aj v podobe zákona o Bratislave. Z príprav konečnej verzie zákona, ktorý platí od tohto roka, sa vízia samostatnej Bratislavy vytratila.
Najviac pozornosti sa venovalo sporom mesta a mestských častí o deľbe peňazí. Išlo hlavne o to, kto dostane výnos z dane z nehnuteľností.
Peniaze boli aj jedným z rozhodujúcich argumentov za vyňatie hlavného mesta zo skupiny okresov, ktoré tvoria súčasnú bratislavskú župu - Senec, Pezinok a Malacky. Jej kritici tvrdili, že Bratislavčania na zvyšok samosprávneho kraja doplácajú. Príkladom je daň z motorových vozidiel, ktorú vyberá župa. Údržbu bratislavských ciest platí mesto a mestské časti.
Samosprávny kraj bol ostro proti samostatnej Bratislave, ktorá by znamenala zlúčenie župného úradu a magistrátu. Nesúhlasí ani s tým, že mesto dostáva menej, ako by malo.
Primátor názor nezmenil
„Naďalej si myslím, že Bratislava si zaslúži byť samostatným vyšším územným celkom v hraniciach mesta," povedal primátor Andrej Ďurkovský, ktorý v minulosti presadzoval myšlienku odčlenenia. Upustenie od tejto agendy dal do súvislosti s nedostatkom politickej vôle. Parlament a vláda podľa neho majú negatívny postoj k otváraniu otázky samostatných krajov.
Stojí si však za tým, že Bratislave by také riešenie prinieslo milióny eur ročne. „To by nám výrazne pomohlo napríklad pri oprave komunikácií," povedal Ďurkovský. „Aj dnes si myslím, že samosprávny kraj neinvestuje do Bratislavy toľko, koľko prichádza do jeho rozpočtu z daní Bratislavčanov."
Je za solidaritu s ostatnými obcami v samosprávnom kraji. Zároveň však tvrdí, že investície by mali byť aspoň primerané výberu daní.
Župan: Kraj v hlavnom meste investuje
„Výber daní je v našej krajine centrálny," hovorí župan Vladimír Bajan. „Podiel z celkovo vybratej sumy rozdelí štát samosprávnym krajom, mestám a obciam, časť si necháva sám."
Investovať do miest a obcí adekvátne k vybratým daniam by odporovalo princípu daňovej solidarity. Názor, že by župa mala dať na opravy ciest v Bratislave toľko, koľko vyberie od Bratislavčanov na dani z motorových vozidiel, by bol vraj rovnako scestný, ako žiadať mesto o príspevok na stredné školy či sociálne zariadenia, ktoré využívajú aj Bratislavčania. „Hlavné mesto hospodári s rozpočtom okolo 306,8 milióna eur, samosprávny kraj vo výške 144,6 milióna eur."
Nevýhodné postavenie Bratislavy sa podľa viceprimátora Milana Cíleka prejavuje aj počas hospodárskej krízy. Jej dôsledky sa mestu nevyhli, no parlament hovorí len o pomoci pre zvyšnú časť Slovenska.
Bratislava si zaslúži byť
samostatným vyšším územným celkom.
Andrej Ďurkovský, primátor Bratislavy
