Odčleniť sa chcela pred 14 rokmi aj Devínska Nová Ves, neoficiálne sa o tom hovorilo aj v Petržalke.
BRATISLAVA. Odčleniť sa od mesta alebo naopak, k nemu sa pričleniť, nie je také jednoduché. Hoci pred 14 rokmi sa o to pokúsila Devínska Nová Ves a referendum sa tu dokonca konalo, odvtedy sa zmenili zákony.
Tému opäť nedávno otvoril Lamač, ktorý je nespokojný s deľbou daní mestským častiam.
Viktor Nižňanský, odborník na decentralizáciu verejnej správy, hovorí, že teraz treba hlasovanie oboch, odčleňovanej obce, aj tej, od ktorej sa druhá odčleňuje. „Účinnosť paragrafu v zákone o obecnom zriadení, ktorý umožňoval odtrhnúť sa na základe petície v pôvodnej obci, Ústavný súd pozastavil," povedal. Nutné je celomestské referendum.
Očakávajú stavebný boom
Lamač sa o odtrhnutí za posledné roky zmienil viackrát. Vždy to súviselo s prerozdelením daní. Tento rok Lamač dostal asi o stotisíc eur menej.
Tamojší poslanec Radoslav Olekšák hovorí, že debatu o odtrhnutí podporili miestni poslanci bez ohľadu na politickú príslušnosť. „Ide o stabilitu príjmov," povedal. Nechce, aby bol Lamač pravidelne ukracovaný, či na úkor mesta, alebo iných mestských častí. Mestská časť by mala podľa neho zažívať stavebný boom, daň z nehnuteľností tu bude rásť. „Lamač ako súčasť mesta tento rast nemusí pocítiť," tvrdí poslanec. O tom, kto koľko dostane, rozhodujú podľa neho mestskí poslanci na základe svojich kritérií.
Či sa to Lamaču naozaj oplatí, by mala určiť ekonomická analýza, ktorú si úrad dal urobiť. Napriek tomu, čo tvrdí Nižňanský, administratívne odtrhnutie podľa starostky Oľgy Keltošovej problém nemá byť.
Keby sa Lamač osamostatnil, musel by si z vlastného rozpočtu hradiť MHD či odvoz odpadu. Olekšák hovorí, že Lamačania už za to platia teraz, daňami.
Devínska: plebiscit nevyšiel
Téma odtrhnutia niektorých častí od mesta nie je nová, neoficiálne sa na pôde mesta kedysi hovorilo aj o Petržalke.
V roku 1994 sa chcela odtrhnúť Devínska Nová Ves. Konalo sa tu aj referendum. „V tom roku sa drasticky obmedzila MHD do mestskej časti. Bolo to kritické, lebo až 90 percent obyvateľov Devínskej Novej Vsi nepracuje tu, ale v meste," hovorí dnešný starosta Vladimír Mráz, vtedy bol prednostom miestneho úradu. „Rátali sme si vtedy ekonomiku a vyšlo nám, že by sme to zvládli. V tom čase bol Volkswagen, ktorý je na našom území, jeden z najväčších domácich producentov HDP." Referendum bolo neplatné, podľa vtedajších zákonov sa nevyjadril dostatočný počet ľudí za, hovorí Mráz.
Marianka je stále za
Referendum už prebehlo aj v Marianke v roku 1996, 90 percent obyvateľov bolo za pripojenie k mestu. „V Bratislave však referendum nebolo. Zrejme by sa na ňom nezúčastnilo ani 50 percent voličov," hovorí starosta obce Viliam Bolgáč. Ako dodáva, záujem o pripojenie je stále, pre Marianku by to znamenalo napríklad pravidelnú MHD či lepšiu kanalizáciu.
„Dnes máme 1200 obyvateľov, v skutočnosti ich tu žije asi 1800. Ten rozdiel je stále prihlásený v Bratislave, lebo sa im nechce všetko vybavovať v Malackách, pod ktoré patríme."
Podmienky rozdelenia obcí
Okrem hlasovania o rozdelení musí obec, ak sa chce odčleniť, byť aj územne celistvá, urbanisticky nesmela splynúť s ostatnými časťami obce.
Takáto obec musí mať najmenej tritisíc obyvateľov.
Do rozvoja odčleňovanej časti nemohli byť vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Nižňanský: Obcí máme veľa
O odčleňovaní obcí sme sa zhovárali s odborníkom na decentralizáciu verejnej správy VIKTOROM NIŽŇANSKÝM.
Sú rozdelenia obcí časté?
„Po roku 1990 sa odčlenilo od miest alebo obcí viac ako 200 bývalých miestnych častí. Tento proces sa podarilo spomaliť až v roku 1996 novelou zákona, ale sú známe prípady aj potom."
Čo by odčlenenie Lamača znamenalo pre Bratislavu a naopak?
„Komplikácie s usporiadavaním nových vzťahov. Či už v oblasti správy, či majetkovoprávnych vzťahov. Určitá strata pre mesto by nastala v daňových príjmoch, ale tento dosah nepovažujem za rozhodujúci, podiel obyvateľov Lamača je asi 1,5 percenta obyvateľov mesta. Dá sa predpokladať, že mnohé služby by využívali obyvatelia Lamača v Bratislave, čím by mesto zaťažovali tak, ako iní denne dochádzajúci obyvatelia."
Oplatí sa to Lamaču?
„Myslím si, že dobre urobená ekonomická analýza ukáže viac nevýhod pre samostatný Lamač. Spomeniem iba jeden ukazovateľ, podľa ktorého sa delí daň z príjmu fyzických osôb. Ide o veľkostnú kategóriu obce - Bratislava má koeficient 2,35 a Lamač po odčlenení by mal 0,91."
Má Slovensko na svoju veľkosť priveľa obcí?
„Nápad s odtrhnutím nepovažujem z hľadiska budúceho vývoja za dobrý, Slovensko patrí medzi štáty s najväčším počtom malých miest a obcí. Napríklad rovnako veľké Dánsko smeruje k 100 obciam, my ich máme viac ako 2900. Zlučovanie obcí, úspory a vyššia efektivita a kvalita služieb sú podľa mňa nástrojmi prevencie aj proti krízam, akú zažívame."
Ako si môže mestská časť zvýšiť príjmy?
„Vždy bude závislá od spôsobu prerozdeľovania príjmov mesta, kým sa nezmení zákon o miestnych daniach, čo ja nepovažujem za správne. Na plnenie úloh má dostať primerané zdroje a tie by mali byť stabilné, nemali by sa meniť z roka na rok. Ak ukáže, že vzhľadom na svoje úlohy je Lamač priveľmi solidárny s mestom alebo s väčšími mestskými časťami, je dôvod na diskusiu s občanmi, alebo v rámci mesta o financovaní mestských častí. Analýza však môže preukázať, že až do zníženia príjmu to bolo opačne, teda že väčšie mestské časti boli viac solidárne s menšími."
