Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Osadenie pamätnej tabule československému prezidentovi a generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustávovi Husákovi v rodnej Dúbravke v Bratislave považuje historik Dušan Kováč za nesprávne, bez ohľadu na to, či na nej bude iba jeho dátum narodenia a úmrtia.
Podľa neho Husák patrí medzi kontroverzné osobnosti našich dejín, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o nastolenie komunizmu na Slovensku. Kováč si myslí, že pamätné tabule by mali umiestňovať iba osobnostiam, ktoré významným dielom prispeli k rozvoju národa, štátu či regiónu.
"Tieto artefakty, ktoré majú nejakým spôsobom formovať pamäť, by sa mali robiť osobám významným, nekontroverzným, teda takým, ktoré skutočne svojim spôsobom života, dielom reprezentujú či už región alebo národ, štát. Rozhodne nie osobám kontroverzným. Preto si myslím, že pamätná tabuľa Husákovi je nedorozumením," povedal historik v rozhovore pre agentúru SITA.
Ako ďalej povedal, urobiť pamätnú tabuľu len preto, že sa Husák narodil a žil v Dúbravke nestačí a poukázal pritom na dva vážne problémy. Prvým je, že prezident ČSSR Husák sa významnou mierou pričinil o nastolenie komunistického režimu na Slovensku.
"Ako popredný predstaviteľ komunistickej strany robil všetko preto, aby sa tu nastolila taká komunistická diktatúra boľševického tipu, ako bola v ZSSR - o tomto niet pochýb. Že ho to neskôr zmietlo samého a stál sa obeťou, to už je samozrejme druhá otázka," skonštatoval. Druhý problém vidí v období normalizácie po roku 1968. Husák je podľa neho priamym symbolom normalizácie, ktorý súhlasil s okupáciou nášho územia na celých 20 rokov, a režimu, ktorý sa až celkom v závere v dôsledku perestrojky v ZSSR trošku uvoľnil. "To sú dve veci, ktoré nemožno z Husákovej biografie vymazať," dodal.
Ako Kováč poznamenal, aj Klement Gottwald bol československý prezident a mal množstvo pamätníkov, no tie sa po roku 1989 odstránili. "Ja nie som za odstraňovanie všetkých sôch a pamätníkov. Jedna vec je odstraňovanie a druhá vec je zriaďovanie. Žijeme v takej spoločnosti, ktorá sa pozerá na Husáka ako na kontroverznú postavu," dodal.
Pamätnú tabuľu Gustávovi Husákovi by mali v bratislavskej Dúbravke osadiť do mája tohto roka. Nachádzať sa na nej majú údaje o jeho narodení a úmrtí, o tom, že bol dúbravským rodákom, jeden z hlavných organizátorov SNP a tiež roky, kedy zastával post predsedu zboru povereníkov a post prezidenta ČSSR. Tabuľa bývalému prezidentovi ČSSR a generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ bude na budove miestneho úradu na Žatevnej ulici 2, kde má sídlo aj dúbravský starosta Ján Sandtner.
Osadenie pamätnej tabule schválili poslanci dúbravského zastupiteľstva 9. decembra 2008, tabuľa sa mala na budove miestneho úradu objaviť podľa prijatého uznesenia do vlaňajšieho 12. decembra. Po rozhodnutí miestneho zastupiteľstva sa však na samosprávu zniesla vlna kritiky. Starosta Ján Sandtner sa nechal o pár dní počuť, že do konca roka 2008 sa tabuľa osádzať určite nebude. Miestna samospráva však neuvažovala o zmene miesta na osadenie pamätnej tabule, ani o zrušení rozhodnutia, čo potvrdila vtedy aj hovorkyňa Lucia Balajová. Podľa prednostu Františka Gutha "tkvel celý problém v tom," že tabuľa sa mala osadiť na miestny úrad a mestská časť krátko nato kúpila ďalšiu budovu na ulici Pod záhradami.
"Bude tam sídlo spoločenských organizácií, Matice slovenskej, mohlo by tam byť aj dúbravské múzeum. Mohli by sa tam osadiť aj pamätné tabule významných osobností," vysvetlil prednosta dôvod, prečo nebol dodržaný schválený termín. Miestna samospráva teda začala zvažovať, či by nebolo lepšie mať viaceré pamätné tabule na jednom mieste. Na zasadnutí miestnej rady navrhli poslanci nový termín, a to 30. jún 2009. Zastupiteľstvo nakoniec schválilo iný termín - do mája tohto roka.
