1981 – Po Bratislave sa potulujú maďarské herecké hviezdy. Koliba vyrába slovenský film podľa románu Ladislava Baleka Pomocník. Na jar sa prechádzame po Železnej studničke s malým Melom, synom Milky Vašáryovej. Bol malý, ešte ani do škôlky nechodil. Nevyznal sa v prírode. Schmatol do ruky živú žabu a chcel ju zjesť! Zachránili sme jej život v poslednej chvíli.
Za veľkou mlákou zachránili život bodygardi prezidentovi Reaganovi. Na pápeža strieľal priamo v Ríme nejaký občan tureckého pôvodu. V Bratislave sa v roku 1981 ešte vôbec nestrieľalo. Iba ak v petržalskom lunaparku na papierové ruže.
V Starej tržnici je ešte stále televízne štúdio, kde sa vyrábajú inscenácie a zábavné programy. Obrovská budova v Mlynskej doline už je postavená – ale televízia sa rozťahuje aj budove Tatrabanky, aj v tržnici.
Lasicovcom sa narodila v posledný februárový deň utešená Hanka. V plesovej sezóne hostí PKO rodákov so Zemplína, potom Myjavcov, Liptákov, Oravcov – akurát Bratislavčania svoj regionálny ples, už tradične, nemávajú.
Osemdesiatky sa nedožil legendárny operný spevák Janko Blaho (nar. 1902). Opera smúti. Skalický tenor dospieval.
Marián Labuda si priviezol z dovolenky v Juhoslávii dojímavú dalmatínsku pesničku Oprosti me pape, ktorú sme sa všetci naučili a kedykoľvek sme ju zaspievali, rozplakali sme sa. Bolo to vyznanie lásky a obdivu syna k otcovi.
Podaktorí sme sa stali toho roku štyridsiatnikmi, režisér Martin Holý je päťdesiatnik a Ivan Teren s hrdo vztýčenou hlavou načal šesťdesiatku. Leto v roku 1981 bolo dlhé a horúce. Anvara Sadata v Káhire prestrieľali vlastní vojaci pri pochode pred tribúnou ako sito.
Pred našou prvomájovou tribúnou vládne spontánne nadšenie pracujúcich. Zamestnanci divadiel kráčajú v sprievode v poradí: Slovenské národné divadlo, Nová scéna a Štátne bábkové divadlo. Ja – zamestnanec Novej scény mám dve možnosti: keď zrýchlim krok, ocitám sa v Národnom, ak v sprievode zaostanem – som v Bábkovom! Strana a vláda zdraví z prvomájovej tribúny svoj ľud.
Minister kultúry uvidel v sprievode svojho vnúčika a žartovne mu pohrozil prstom. Vnúčik sedel na pleciach pracovníkovi istého bratislavského vydavateľstva. Hroziaci prst ministra na tribúne na smrť vystrašil celé vydavateľstvo. Také to boli časy! Nikto nemusel strieľať ako v Egypte. Stačilo zdvihnúť prst a – podnik sa zosypal v hrôze.
Musím priznať, že nás s Lasicom príjemne prekvapil baťko Mináč, ktorý prijal naše pozvanie do televízneho programu Ktosi je za dverami. Považovali sme to za výrazné víťazstvo smelosti nad okúňavosťou. Veď sme to aj patrične oslávili v hradnej reštaurácii, ktorú nazýval ľud U Šalgoviča.
A aby som nezabudol – MUDr. Ivan Klačanský vydal dcéru Katarínu za nášho vzácneho priateľa Borisa! Na svadbe sme boli – ako sa patrí – v starom Cartlone, ktorý ešte v roku 1981 fungoval.
Bratislavská bulharská enkláva sa zišla na premiére Stratjevovej komédie Autobus, ale teta Branka Tvarožková, ktorej vnuk študoval priamo v Bulharsku sa premiéry už nedožila.
Pokračovanie nabudúce
Na pápeža strieľal priamo v Ríme nejaký občan tureckého pôvodu. V Bratislave sa v roku 1981 ešte vôbec nestrieľalo. Iba ak v petržalskom lunaparku na papierové ruže.
