Hetéra Esmeralda
Časovo prvú umeleckú správu o hriešnej bratislavskej štvrti som našiel až v románe slávneho nemeckého spisovateľa Thomasa Manna Doktor Faustus. Jeho faustovský hrdina, geniálny skladateľ Adrian Leverkűhn prišiel v máji 1906 do Bratislavy, aby tu „v dome určitej odrody“ – čiže v jednom z vydrických nevestincov, vyhľadal mladú prostitútku Esmeraldu, ktorú spoznal rok predtým v jednom lipskom bordeli. Mann v diele venuje návšteve Bratislavy a stretnutiu Adriana s Esmeradlou celú kapitolu. Ako zámienku pre v tom čase ďalekú cestu, využil uvedenie Straussovej opery v Štajerskom Hradci.
Rozprávač románu uvádza, že sa nedá zistiť, či pobyt v Hradci Adrian len nepredstieral a „obmedzil sa len na Bratislavu, ktorej maďarské meno je Poszony“. Nepopisuje „dom určitej odrody“, zato informuje čitateľa, že sa mu trasie ruka, keď má popísať stretnutie Adriana a Esmeraldy – stretnutie čistoty ducha so špinou telesnosti.
Esmeralda sa rozpamätala na toho „letmého návštevníka z minulého roku“ v lipskom bordeli a Adrian sa jej priznal, že podnikol cestu do Bratislavy len kvôli nej. A Esmeradla? Poďakovala sa mu za jeho náklonnosť tým, že ho varovala pred svojim nakazeným telom!
Keď Adrián varovanie ignoroval, Esmeralda sa mu oddala a v milostnom spojení „vynaložila všetku sladkosť svojho ženstva“. Po návrate do Lipska sa už po piatich týždňoch u neho prejavili príznaky syfilisu. Adrian ale nikdy neľutoval návštevu Bratislavy a vydrická hetera sa v podobe zvukovej šifry j-e-a-e-es: Hetaera esmeralda stala súčasťou jeho geniálnej hudby.
Vydrická epizóda v Mannovom románe ukazuje, že aj veľkí umelci môžu podľahnúť vábeniu vášní a ignorujú telesné riziká, len aby uspokojili pudy.
Pokračovanie nabudúce
