1979 – hneď v januári postihla Bratislavu veľká strata. Umrel Foto Šmotlák. Bol to dobrotivý paparazzo, na ktorého prítomnosť sme si zvykli v divadlách, na vernisážach a v televízii. Nevedno kedy prišiel o svoje krstné meno. Bratislava ho poznala už len ako Foto Šmotlák.
V roku 1979 bolo v Európe plno snehu a poriadne mrzlo. Vietnam prepadol Kambodžu, Čína prepadla Vietnam. Bývalí žiaci IV. c, ktorí maturovali na Peda- gogickej škole v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi prepadli reštauráciu na Železnej studničke a hlučne oslávili stretnutie u spolužiaka Róba Šimončiča – vedúceho tohto zariadenia.
8. marec 1979 bol smutný MDŽ. Skonal významný člen Traditional Clubu, hráč na banjo – Ing. Boleslav Boška. Vyrazil na túru do hôr a to ho skľalo. My s Ferkom Kovárom sme zatiaľ na MDŽ predviedli ženám najprv umelecký vstup a potom nás nebolo dva dni. Načisto nás opantalo čaro MDŽ. Horko-ťažko sme sa z toho dostali bez ujmy na zdraví. Doteraz spomíname s Ferkom na MDŽ 1979 ako na „dalmatínsky” deň. Prečo dalmatínsky, to už nikto nevie...
Viliama Záborského, vynikajúceho herca SND, schvátil na zájazdovom predstavení infarkt myokardu. Priamo na javisku ostravského divadla mu tamojší kardiológ zachránil život.
Polský pápež navštívil po prvý raz po pontifikácii rodné Polsko. Americkí diplomati na teheránskej ambassade budú dlhé mesiace rukojemníkmi Iránu.
U nás je pokoj a poriadok – akurát roku 1979 všetko zdraželo. Vtedy sa to veľmi jemne nazývalo „úprava cien”. (Oproti dnešku to boli skutočne drobné úpravy.)
Vyrazili sme na vlakový divadelný zájazd dolu na Balkán – až do macedónskeho Skoplje. Kolegovi Swanovi hneď po príchode do Makedónie ukradli kožuch! Inak bolo namáhavé turné veľmi úspešné. Do našej televíznej relácie Ktosi je za dverami prijali pozvanie sestry Vášaryové. Hrali štvorručne na klavíri a pre veľký úspech museli pridávať. Jaro Filip sa stáva stálicou na nebi showbussinessu.
Skupinka diaľkových turistov – Vlado Bednár, Tomáš Janovic a pisateľ týchto riadkov sa vyberá na týždňový horský pochod z Čadce do Luhačovíc. Konečne vidíme zblízka vrch Makyta, sedlá Bumbálku, Kasáreň a Vizovické vrchy. Pookriali sme. Zuzke Kocúrikovej pomaly končí materská dovolenka. V januári toho roku prišla na svet jej a Petrova prelestná dcéra Katarína. (Je celkom možné, že v tom roku rodili – okrem Zuzky – aj iné dievčatá, ale tie v mojich záznamoch nefigurujú.
Dlho mi nebolo jasné heslo, ktoré som si poznamenal v ten rok do diára Cylinder-Nitra. Rozsiahlou namáhavou dedukciou som dospel k výsledku, že v roku 1979 som po vystúpení na výstave skla v areáli výstaviska v Nitre dostal na pamiatku sklenený cylinder na lampu. Aj touto cestou by som sa chcel organizátorom výstavy za cylinder poďakovať. Oneskorene – ale o to srdečnejšie.
V Bratislave v roku 1979 boli iné výstavy. Taxikári sa na ne tešili, lebo Incheba znamenala zvýšený obrat. Pribudla aj Flóra, – výstava kvetov – na ktorej som sa cítil ako doma. Hovoria o mne, že som vydarený kvietok.
Pokračovanie nabudúce
U nás je pokoj a poriadok – akurát v roku 1979 všetko zdraželo. Vtedy sa to veľmi jemne nazývalo „úprava cien”.
