BRATISLAVA. „Je to určitá premeškaná šanca, ktorú Slovensko aj mnohé iné krajiny východnej Európy po roku 1989 nevyužili," hovorí architektka Maria Ada Weber, ktorá spolu s manželom, tiež architektom Marianom Weberom, žije a tvorí vo Švajčiarsku.
Obaja sú autormi niekoľkých ocenených sakrálnych objektov na Slovensku. Jeden z nich je rímskokatolícky kostol saleziánov, Kostol Panny Márie Pomocnice na Miletičovej. „Architektúra patrí medzi najlepšie meradlá kultúrnej úrovne národa," myslí si architektka.
Dobehnúť zmeškané
Vinu na nekvalite architektúry mnohých nových kostolov podľa nej nemajú len autori a cirkevní investori, ale predovšetkým bývalý režim. „Tým, že desaťročia výstavbu kostolov obmedzoval, vyvolal nedostatok nielen sakrálnych objektov, ale aj nevedomosť a neskúsenosť autorov pri ich návrhu."
Snaha po roku 1989 zameškané dobehnúť priniesla preto aj mnohé negatívne výsledky. „Kostoly sa stavali príliš rýchlo, spontánne, často svojpomocne s limitovanými finančnými prostriedkami a náhodne volenými autormi," pripomína.
Saleziáni
Súčasťou architektonicko-urbanistického konceptu areálu saleziánov, vytvorenom začiatkom 30. rokov, mal byť aj kostol. Saleziáni ho ale už postaviť nemohli. Od 50. rokov do revolúcie bol sídlom Pozemných stavieb.
„Úloha navrhnúť nový kostol, ktorú sme v lete 1995 od saleziánov dostali, nebola jednoduchá. Pozemok bol už medzičasom pre dopravu veľmi zmenšený a mal mnoho iných obmedzujúcich faktorov. Kapacitu kostola sa nám podarilo zväčšiť vysunutým chórom a galériami v rohoch. V snahe izolovať vnútro od hlučnej dopravy a vytvoriť meditatívnu atmosféru chrámového priestoru sme volili nepriame osvetlenie zhora. Pod chrámovým priestorom sme navrhli viacúčelovú sálu pre mládež. Poslaním saleziánov je práve výchova mládeže," vysvetľuje architektka.
Navrhnúť kostol
Navrhnúť kostol patrí podľa oboch architektov medzi najkrajšie, ale aj najťažšie úlohy. „Viac ako pri iných stavbách musí architekt pri ich návrhu uplatniť umelecký talent. Preto vo Švajčiarsku vyberajú vhodný návrh cez architektonickú súťaž. Alebo cirkevný investor pozve skúseného renomovaného architekta," hovoria spolu.
Odvtedy saleziáni oslávili už 10. výročie vysviacky kostola. „Šancu, ktorú sme od saleziánov dostali, navrhnúť pre nich kostol, si ešte stále veľmi vážime. Sme radi, že sme prispeli k realizácii diela, na ktoré saleziáni na Miletičovej 65 rokov čakali," hovoria obaja autori.
Nová aj stará
Vrakunský kostol je zaujímavý tým, že pri novej architektúre stojí aj stará - pôvodná zrekonštruovaná kaplnka. Nový kostol vznikol rekordne rýchlo, ako si spomínajú Michal Bogár a Martin Kvasnica - dvaja zo štyroch autorov, výstavba trvala od februára do decembra 1993. Rekonštrukciu kaplnky dokončili o dva roky neskôr.
Kým sa však začalo stavať, bolo nutné sa dohodnúť s farníkmi. „Ich prvá predstava bola rozšíriť kaplnku prístavbami bočných lodí," hovorí Bogár. Architekti sa rozhodli skúsiť iné riešenie a to sa nakoniec aj naplnilo.
Kostol je čiastočne dvojpodlažný, po obvode je z jednej strany balkón pre zbor, organ i pre veriacich, na opačnej strane sú v suteréne spoločenské priestory. Stavbu kostola iniciovali miestni farníci, objednávateľom bola Vrakuňa. So správcom farnosti sú architekti stále v kontakte, snažia sa pomôcť, ak má cirkev nové požiadavky.
Kostol vo Vrakuni navrhli architekti Bogár, Urban, Králik a Kvasnica. Dielo nominovali aj na prestížnu Jurkovičovu cenu, rovnako ako saleziánsky kostol (na snímke hore).
FOTO - BKU
Najstaršie inšpirácie
Henrieta Moravčíková z Ústavu architektúry SAV hovorí, že architekti sa v inšpiráciách vracajú k najstarším chrámom.
Ktoré moderné kostoly v meste sú pozoruhodné?
„Ak za moderné považujeme tie, ktoré nemajú tradičnú historickú architektúru, potom by sem patrili aj funkcionalistické diela. Majú iné výrazové prostriedky a nové technológie svojej doby - oceľobetónové konštrukcie. Ale ešte neriešia nové usporiadanie obradného priestoru. Z tohto obdobia sú to rímskokatolícky kostol na Daliborovom námestí v Petržalke od svetoznámeho baťovského architekta Vladimíra Karfíka (1932), evanjelický kotol na Legionárskej od nestora Milana Michala Harminca (1933) a kaplnka na cintoríne v Rači od Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia (1937)."
A tie súčasné?
„Vynikajúci farský kostol vo Vrakuni, pastoračné centrum na Teplickej od Ľubomíra Závodného, Mateja Sieberta a Georga Bliznakova (1999). Aj rímskokatolícky Kostol sv. Františka v Karlovej Vsi (2002) a saleziánsky kostol na Miletičovej (1997)."
Aké sú dnešné trendy?
„Ako vidno na najnovších príkladoch v Európe, nové môže byť vlastne staré. Najpôsobivejšie stavby pripomínajú najstaršie dochované kresťanské kostoly. Na vytváranie kontemplatívnych miest sú najefektívnejšie prosté materiály a konštrukcie a prirodzené svetlo. Trend prostoty potvrdzuje, že komunikácia medzi človekom a Bohom nepotrebuje zložité sprostredkovanie."
Medzi najpodarenejšie patria kostol v Marco de Canaveses od portugalského architekta Alvara Sizu (1995), poľná kaplnka vo Wachendorfe od Švajčiara Petra Zumthora (2007) alebo kostol v kláštore trapistov v Novom Dvore v južných Čechách od Brita Johna Pawsona (2004).
