BRATISLAVA. Mesto mieru a mesto chemického priemyslu, to je vraj Bratislava minulosti. Budúcnosť by sa tu mala podľa mestských poslancov spájať s vedomostnou ekonomikou. Schválili totiž ideu vybudovať z Bratislavy vedomostné mesto.
To by mu malo počas krízy priniesť okrem stability aj nové pracovné príležitosti a vyššie príjmy z daní. Vysokokvalifikovaná pracovná sila podľa magistrátu pomôže rozvoju mesta.
"Máme silný potenciál priblížiť sa tomuto celosvetovému trendu. Je tu Univerzita Komenského, Technická univerzita, SAV, výskumné nemocnice. Máme výhodnú polohu, infraštruktúru, stabilné ekonomické zázemie," hovorí námestník primátora Milan Cílek.
Podľa neho sme pozadu nielen v porovnaní so zahraničím, ale aj s inými slovenskými mestami. „Viedeň je desať rokov pred nami. O niečo ďalej sú Košice aj Žiar, Žilina," povedal. Tieto všetky majú svoje veľké podniky, ktoré v regióne podporujú výskum a inovácie.
Tento rok by malo byť jasné, ako ďalej, stratégia má byť hotová v septembri. S financovaním by mohli pomôcť napríklad škandinávske fondy.
Kde by vedomostné centrum bolo, zatiaľ nie je jasné. Územný plán podľa magistrátu takýto rozvoj umožňuje - či by to bola Mlynská dolina, Petržalka, alebo Patrónka. Tam sú vysoké školy, na Patrónke sa stavia národné cyklotrónové centrum a je tam aj Centrum vedecko-technických informácií.
Orientácia na vedomostnú ekonomiku sa podľa Cíleka oplatí aj do budúcnosti. „Práve kríza potvrdzuje, že toto je jediná cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Vedomostná ekonomika ňou nie je zasiahnutá, nepodlieha globalizácii. Ľudovo povedané - to, čo máte v hlave, vám nikto nevezme," myslí si.
