Stĺpček na týždeň
Mesto nemá žiadny vlastný stred, pokiaľ ním nie sme my sami, hovorí Orhan Pamuk. „Európa bola a je tvarovaná ľudskou chôdzou, táto skutočnosť má veľký význam. Kartografia Európy vyvstáva z možností a schopností ľudských nôh zdolávať horizonty,“ píše George Steiner.
Mali by to mať na pamäti aj Bratislavčania, stať sa sami centrom svojho mesta. A neprestávať ho tvarovať chôdzou. Zdolávať horizonty. Ľudové príslovie hovorí, že problémy sa vyriešia chodením. Jeden český spisovateľ vo svojej knihe tvrdí, že mu zem pri chôdzi sťahuje blesky z hlavy.
Je dôležité chodiť po meste a niekedy aj dookola. Ako koník (v horšom prípade somárik). Len tak môžete vidieť kopy špinavého čierneho snehu nahrnutého ku kmeňom stromov. A o dve hodiny ich kôru s mapami od soli.
Len chodci si vychutnajú Bratislavu v pohybe! Každodenný zážitok v historickom jadre, keď cítite, ako sa dlažba hýbe pod nohami. Ťuky-ťuk, ťuk-ťuk-ťuk, zem spieva. Chodci poznajú najväčšie mláky, najtmavšie ulice, najnebezpečnejšie priechody. Prvý, kto upozornil policajta na dievča, ktoré skočilo do Dunaja, bol chodec.
Idem pešo, hovorím kolegovi fotografovi v Sade Janka Kráľa. „Pešo až do redakcie? Veď to je strašne ďaleko...“ Problémy sa riešia chodením, vravím mu. „No, ja ich asi nemám toľko ako ty,“ odvetí a sadá do auta. Možno sa chodením riešia okrem vlastných aj tie ostatné, myslím si. Tie cudzie.
