BRATISLAVA. Mestskí poslanci dnes uložili túto úlohu 1. námestníkovi bratislavského primátora Milanovi Cílekovi, ktorý ju má predložiť na rokovanie poslancov.
"Aj v prípade globalizácie sme dnes videli, že mnohé výrobné podniky môžu mať vážne problémy, ale vedomostná ekonomika nepodlieha akémukoľvek vplyvu globalizácie ani krízy," povedal pre TASR Cílek. Dodal, že vzdelanosť mládeže prejudikuje bohatstvo štátu.
Do konca marca má Cílek pripraviť informáciu o iniciatívach vedomostných miest - rakúskej Viedne, maďarskej Budapešti a Brna v ČR. Dôraz v materiáli má byť na prenos skúseností z financovania, ktoré by sa dali uplatniť v Bratislave.
"Vedomostný potenciál Bratislavy je v súčasnosti nedostatočne využívaný," uvádza sa v materiáli pre poslancov.
Mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita podpísali v auguste 2008 Memorandum o vytvorení strategickej platformy pre rozvoj inovatívneho regiónu založeného na vedomostiach. Po jeho podpísaní dodnes nenasledovali takmer žiadne praktické kroky, konštatuje sa v materiáli.
V inom postavení sú tri mestá v strednej Európe - Viedeň, Budapešť a Brno. Viedeň sa snaží, ako sa ďalej píše v materiáli, o "prirodzenú " deľbu práce založenú na súčasnom potenciáli miest.
Podľa nej by mala Bratislava využívať lacnejšiu pracovnú silu a špecializovať sa na lacnejšiu výrobu. Viedeň by mala zasa využiť intelektuálny potenciál a sústrediť sa na aktivity s vysokou pridanou hodnotou - veda, výskum a vysokokvalifikované služby pre firmy.
Hlavné mesto Maďarska nedávno vybrali za sídlo Európskeho technologického inštitútu. Mesto Brno buduje ako vedecko-technologický klaster a vedecko-technologický park orientovaný na biotechnológie so silnými medzinárodnými prepojeniami a partnermi.
