Soľ môže spáliť korene stromov. Samospráva tvrdí, že ňou neplytvá.Na posyp mesto častejšie používa ekologickejšiu soľ solmag. Aktivistia ochranári tvrdia, že sa solí zbytočne veľa.
STARÉ MESTO. Stromy na Františkánskom námestí koncom minulého týždňa obklopoval nahrnutý špinavý sneh. Po sťažnosti, že ich poškodí, ak je zmiešaný s posypovou soľou, ho dal magistrát odstrániť. Tvrdí však, že išlo o sneh bez soli, stromom mal pomôcť.
Mesto túto zimu začalo viac používať ekologickú soľ solmag. Ochranári aj obyvatelia viackrát upozorňovali na neúmerné zasoľovanie, ktoré poškodzuje životné prostredie, najmä stromy. Pracovníci údržby soľ rozhadzujú lopatami, často priamo na ne. Niektoré hlavné mestá už bežnú soľ zakázali.
Solmag musí stačiť
Pôvodne sa mala ekologická soľ využívať hlavne v kopcovitých terénoch a v blízkosti vodných plôch. Hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová povedala, že posyp solmagom už robia aj na Františkánskom námestí a ďalších, ktoré spravujú.
„V blízkom kontakte so stromami nemá byť ani ekologická soľ,“ hovorí aktivistka Katarína Šimončičová. „Na uliciach, kde rastú stromy, platí v Paríži zákaz soliť, pretože soľ spáli korene. Používajú jemný piesok.“
Posyp bežnou soľou zakázala aj Praha, tiež odporúča piesok s malými zrniečkami. Šimončičová hovorí, že rozsýpať soľ aj priamo na stromy videla napríklad na Košickej.
„Sneh, ktorý obklopoval stromy na Františkánskom námestí, k nim nahrnuli ešte pred solením. Mal zabezpečiť vlahu,“ povedala Chudinová. Dodala, že mesto sa čo najviac snaží využívať solmag. „Ekologická soľ je drahšia, ale v konečnom dôsledku vyjde lacnejšie. Stačí jej použiť menšie množstvo.“
Dodala, že posyp pieskom by zimnú údržbu predražil. „Upchával by kanálové vpusty, ktoré čistíme dvakrát do roka.“ Na rozdiel od iných miest podľa nej Bratislava nemá na zvýšené čistenie dosť peňazí.
Bez soli to vraj nejde
Poslankyňa Starého Mesta Soňa Párnická hovorí, že soli sa používa zbytočne veľa. „Napadne pár centimetrov snehu a už sa zasoľuje. Stačilo by ho pritom odhrnúť.“ Kritizuje solenie na Námestí slobody. „Je to park. Soľ preniká cez rozpraskanú dlažbu a poškodzuje zeleň.“ Hovorí, že podobné je to aj v iných častiach Starého Mesta. Mestská časť používa len bežnú soľ.
Hovorkyňa miestneho úradu Alena Kopřivová povedala, že solia hlavne v kopcovitých lokalitách. „V okolí Hradu, Slavína a na Palisádach to bez soli nejde.“ Stojí to však peniaze, takže soľou neplytváme. V rovinatých častiach sneh len zhŕňame.“
Na uliciach, kde rastú stromy, platí
v Paríži zákaz soliť. Soľ spáli korene.
Katarína Šimončičová, aktivistka a ochranárka
