Jediná nocľaháreň, ktorá prijme opitých bezdomovcov, je Depaul. Sú tu však aj chorí a kapacita nestačí
RUŽINOV. Po neosvetlenej ceste blízko letiska idú tmavé postavy. Smerujú do nocľahárne organizácie Depaul Slovensko na Ivanskej ceste. Je jediná nízkoprahová v meste, to znamená, že prichýli aj opitých. Ostatné útulky nie. Bezdomovcom závislým od alkoholu však v zime najviac hrozí, že zamrznú.
Chorých je veľa
Okolo pol šiestej večer by mali byť ľudia len v čakárni. V menšej budove s izbami žien, kuchynkou a kanceláriou personálu je však rušno už teraz. Zopár mužov sedí okolo televízora na chodbe. Každú chvíľu ktosi klope na dvere kancelárie, aby sa poradil alebo si len pohovoril. Sú to chorí, ktorí v budove ostali aj cez deň.
Mali by byť v dennom centre, ktoré nedávno vzniklo na Krčméryho. Všetkých 30 miest je tam ale obsadených. Časť chorých preto nechajú aj na Ivanskej ceste. „Priviezli sem muža po operácii platničiek, ten by nemohol ráno odísť," hovorí Reno, ktorý s bezdomovcami v nocľahárni pracuje.
Chorí sú aj v čakárni, kde sa v zime dá už od 15.00 čakať na registráciu. Každý, kto chce nocľah, sa totiž najskôr musí zapísať. „Vedúci, potrebujem tepláky," oslovuje Rena starší muž, ktorý má nohavicu poprelepovanú leukoplastom. „Zrazilo ma auto, takto mi to rozstrihali." Ďalší hovorí, že mal ísť na operáciu. Má nádchu, nezobrali ho.
Postele sú aj na chodbe
Podvečer sa mužskí pacienti musia presunúť do veľkej haly, kde sú oddelené miestnosti pre opitých a triezvych. Okrem toho je tam jedáleň, sprcha s práčkou a šatník. V malej budove spia len ženy.
„Je tu dvadsaťpäť postelí, ale každý večer sa rýchlo zaplnia," hovorí Reno. „Ženy, ktoré prídu neskôr, spia v suteréne haly, kde si donesú matrace." Prichádza ich vyše 30 za noc, mužov je oveľa viac. Priemerne na Ivanskej prespáva 170 ľudí.
„Niekedy je problém, kam ich uložiť, musíme improvizovať." Spáva sa aj v posteliach na chodbe. Kapacita nocľahárne je do 180 ľudí.
„Predstavovali sme si, že by sme mali zvlášť budovy pre opitých a triezvych," hovorí vedúci nocľahárne Radovan Gumulák. S menším počtom ľudí by mali lepšie podmienky na sociálne poradenstvo. „Takto len hasíme nevyhnutné."
Alkohol v sebe, nie pri sebe
Nocľažníci sa zapisujú od pol siedmej. Pred bránou do haly sa ešte predtým nahrčí dav. „Chcú to mať čím skôr za sebou, tak prídu v predstihu," hovorí Reno. „Registrácia trvá aj do desiatej." Potom sa zatvára hlavná brána. „V zime ale vezmeme každého, aj keď príde neskôr." Bezdomovcov najskôr pri vstupe skontrolujú, nesmú mať pri sebe alkohol ani zbrane.
Starší muž chcel pravidlá obísť, našli mu fľašu s vínom. „Mohli by ste mi ju odložiť?" žiadal. „Musím to vyliať, už sa nedá nič robiť," vysvetľuje mu pracovník nocľahárne. „To ste mi vyviedli," máva rukou sklamaný muž. Bezdomovci síce môžu prísť opití, alkohol v areáli však povolený nie je.
Ďalšiemu našli vyskakovací nôž, ten si môže do rána odložiť. „Často nôž donesú, a ráno si ho zabudnú zobrať." Uschovajú aj peňaženky, doklady. Vyobliekaný muž prosí, aby mu odložili topánky. „Dnes som si ich kúpil a už tu jednému ukradli."
Kontroluje sa aj hladina alkoholu. Kto nafúka pod 0,3 promile, dostane sa do haly pre triezvych, kde sú postele. Inak spí v „jednotke" na ležadle, ktoré si môže vylepšiť matracom.
Dlh sa dá odpracovať
Pri registračnom okienku sa hlási pod číslom, ktoré označuje aj vrece s dekou a plachtou na spanie. Nocľah stojí pol eura. Púšťajú aj na dlh, ktorý by nemal presiahnuť tri eurá.
Ak niekto dlhšie nemôže zaplatiť, nocľah si odpracuje, napríklad vyzbiera odpadky v okolí. „Môžete mi to zrátať?" sype na stôl peniaze podnapitý muž. „Počkaj, či je to naozaj päťdesiat centov," kontrolujú iní pozornejšie.
O čom sa hovorí
Nie je to iba o poplatkoch a dlhoch. „Ako sa máte?" pýta sa služba upravenej ženy v kožuchu. „Teraz ako-tak, ale ráno nemôžem vstať." Viacerí žiadajú zobudiť pred oficiálnym budíčkom o šiestej. „Cestujem na východ," hovorí mladé dievča, chce vstať o pol piatej.
O deviatej sa končí čas na sprchu, prichádza večera. Z veľkého stola v hale si ľudia berú polievku, čaj, chlieb. Nakladajú nocľažníci. „Mama, pozor, chlieb je vo vreckách, vysype sa," upozorňuje mladík, ktorý výdaj organizuje.
Postupne sa všetko stišuje. Sem-tam ešte niekto vyjde na cigaretu. „Tak som zaspal, že som nevedel, či je pol desiatej ráno, alebo večer," pochvaľuje si jeden z fajčiarov.
Predstavovali sme si, že by sme mali zvlášť budovy pre opitých a triezvych. Takto len hasíme nevyhnutné.
Radovan Gumulák, nocľaháreň Depaul
Potrebujú šaty a dobrovoľníkov
V nízkoprahovej nocľahárni Depaul na Ivanskej ceste ročne poskytnú viac ako 35-tisíc nocľahov pre ľudí bez domova.
Nocľaháreň má niekoľko stálych zamestnancov, ktorí sa striedajú v službách. Potrebujú však aj pomoc dobrovoľníkov. „Môže to byť každý, kto má osemnásť rokov, záujem a voľný čas," hovorí koordinátor dobrovoľníkov Marek Pecho.
Dobrovoľníci sa uplatnia pri prijímaní a ubytovaní nocľažníkov v čase od 18.00 do 20.30, pri vydávaní stravy a oblečenia. Organizujú voľnočasové a pracovné aktivity, sprevádzajú na ošetrenie.
Nocľaháreň stále potrebuje aj oblečenie, ktoré sa tam dá priniesť v priebehu dňa - hlavne zimné bundy, spodnú bielizeň, pánske spodky, ponožky.
Každý, kto chce nocľah, sa musí najskôr zaregistrovať. Pod svojím číslom si nájde vrece s dekou a plachtou. FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ
