Podľa historikov napomáhajú pamätné tabule historickej pamäti. Tá, ktorá sa má osádzať v Dúbravke, je ale podľa nich neobjektívna.
BRATISLAVA. „Si zásadne proti alebo za?“ pýtala sa jedna pani suseda na debate o pamätnej tabuli Gustávovi Husákovi v Pálffyho paláci. Odpovedal: „Nie som za takto stavané otázky.“
Jednoznačný postoj k tabuli sa ťažko hľadal aj odborníkom. V decembri odobrili jej osadenie na budovu miestneho úradu dúbravskí poslanci. To vzbudilo odpor u časti verejnosti. V pondelok večer zorganizoval Konzervatívny inštitút o tabuli diskusiu. Pozvaní boli traja historici, bývalý disident a politik a iniciátor výzvy proti tabuli.
Schôdza
Debatu viedol novinár Štefan Hríb. A to mnohým prekážalo – aj preto, že Hríb sa od začiatku otvorene priklonil k odporcom tabule. „Toľko, čo sa pľuvalo po smrti na Husáka, sa tu ešte na nikoho nepľuvalo!“ rozčuľovala sa jedna z Dúbravčaniek, ktorá protestovala aj proti Hríbovmu štýlu moderovania.
„Čo sme za Slováci? Nevieme si vážiť človeka, ktorý sa zaslúžil o Dúbravku ako obec! On chodil medzi ľudí a ľudia ho mali radi!“ Svoj príspevok do „schôdze“, ako debatu nazval jeden z prítomných dôchodcov, zakončila zvolaním: „Dúbravčania si Husáka aj tak nedajú!“
Odborníci boli opatrnejší. „Takéto osobnosti by mali byť posudzované komplexne. Prežil mučenie v 50. rokoch a akokoľvek som k nemu kritický a nepáči sa mi, čo robil po roku 1968, neodvažujem sa ho nazvať zbabelcom,“ hovorí historik Eduard Chmelár. Debatu však chápe pozitívne: „Konečne sa o ňom nehovorí infantilne. Toto nie je rozprávka, nedá sa hodnotiť znamienkami plus alebo mínus.“ Text na tabuli však vraj nie je v súlade s historickou pravdou.
Komplikovaná osobnosť
Ivan Kamenec je ako historik za tabuľu, lebo aj to je historický prameň pre verejnosť. Takisto mu prekáža text. „Zohral významnú úlohu v protifašistickom odboji, ale neskôr vedome porušoval zákon. Bol spolutvorcom komunistického režimu u nás,“ povedal. „Je škoda, že tabule v Dúbravke sa chytili politici.“
Ústav pamäti národa sa domnieva, že monografia o Husákovi by bola výstižnejšia. „Je to komplikovaná osobnosť,“ povedal Matej Medvecký. Hovorilo sa aj o zodpovednosti za obete režimu, o pocite hrdosti na prezidenta, o tom, že Husák zachránil strechu kostola v Dúbravke. „Politická, morálna a právna zodpovednosť sa od toho nedá odpárať. Ale aj Colotka pomáhal jednej dedine na Orave, no nemožno ho podľa toho súdiť,“ povedali nato Chmelár a Kamenec.
Čarnogurský je skôr za
Jediný, kto okrem niekoľkých obyvateľov vyjadril skôr súhlas s tabuľou, bol Ján Čarnogurský. „Núkalo sa aj horšie riešenie ako Husák,“ myslí si dnes o 70. rokoch. Hoci vtedy sám sedel vo väzení, označil to skôr za dobrodružstvo než utrpenie. „Zaslúžil by si tabuľu ako takú. Text by bol lepší iný, ale tak ako to je, je to únosné,“ povedal.
Diskusia trvala dve hodiny, niektorí pokračovali ešte vo foyeri. Ako povedal jeden z prítomných: „O tomto by sa dalo do rána.“
Sochy, ktoré vzbudili rozruch
- Pamiatkari navrhujú odstrániť sochu komunistického funkcionára Marka Čulena z parčíka pri Úrade vlády. O soche sa nehovorí prvýkrát, v roku 2006členovia OKSStarému Mestu navrhli, aby Čulena odstránili a na jeho miestopostavili sochu Ronalda Reagana. Parčík sa mal zmeniť na Reaganovo námestie. Návrh neprešiel.
- Podoba sochy Júliusa Satinského po odhalení v septembri 2006 vzbudila rôzne diskusie. Kritici tvrdili, že Satinský vyzerá ako „zabalený v alobale“ a socha je urobená v bank-artovej estetike. Navyše rukou ukazuje na reklamný nápis na budove. Autor Svetozár Ilavský sa bránil, že keď sochu pripravoval, firemný nápis tu nebol. Nasledovala širšia debata o sochách v meste. Historik umenia Tomáš Štrauss povedal, že Staré Mesto zaplavila lacná zábava.
- Následne skupina sochárov a teoretikov umenia kritizovala sochy v historickom jadre – Andersena, Čumila, Napoleonského vojaka, Schöne Náciho či Paparazziho ako gýče.Kancelária Národnej rady plánuje aktuálne do areálu Hradu umiestniť jazdeckú sochu Svätopluka. Pamiatkari zámer kritizujú.„Jazdecká socha je veľkýpomník. Ak bude umiestnená v blízkosti hradného paláca, môže mu vizuálne konkurovať,“ povedal Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Jana Parkrová
