Vykurovanie najväčšieho sídliska v meste je závislé od plynu. V piatok Petržalka začala šetriť v budovách, ktoré spravuje. Školy a škôlky by tu však časom mohli vykurovať inak. Zmeny budú aj vo Vrakuni, prejde na biomasu.
BRATISLAVA. Dnes sa už má fungovať bez obmedzení pre plynovú krízu. Ešte v piatok sa však v meste rátalo s úspornými opatreniami. Nemocnice plánovali menej vykurovať priestory, kde nie sú pacienti a zamestnanci. Šetriť sa začalo aj v budovách, ktoré patria pod správu Petržalky. Táto mestská časť je úplne závislá od plynu. V budúcnosti by sa to mohlo zmeniť aspoň vo verejných budovách.
Ešte pred prerušením dodávok plynu hovorila o prechode na alternatívny zdroj tepla aj Vrakuňa. Najväčšia kotolňa by tam už od budúceho roka mala ísť na drevoštiepku.
Nemocnice mali šetriť
Opatrenia vo Fakultnej nemocnici Bratislava sa podľa hovorkyne Rút Geržovej nemali dotknúť pacientov. Cez deň mali znížiť teplotu len na chodbách, vestibuloch, v jedálni či kanceláriách.
Detská fakultná nemocnica mala znížiť teplotu cez víkendy a po pracovnom čase tam, kde nie sú pacienti ani zamestnanci. „Technické riešenie, ktoré by zabezpečilo nezávislosť kúrenia od oleja alebo tekutého plynu, by stálo asi 160-tisíc eur a prichádza do úvahy len naozaj v krízovom stave," povedal Tibor Grman z prevádzkovo-technického úseku Detskej fakultnej nemocnice.
Petržalka: odkázaná na plyn
Samospráva Petržalky v piatok ešte pred vyriešením dodávok plynu oznámila, že tento týždeň sa bude kúriť normálne. Minulý nebolo jasné, či sa pre krízu nebude obmedzovať tepláreň Dalkia, ktorá zásobuje skoro celú mestskú časť.
Petržalský hovorca Ľubomír Andrassy však povedal, že minulotýždňové menšie výpadky na Tematínskej alebo Jungmannovej nesúviseli s prerušením dodávok plynu z Ruska. „Boli to len technické výpadky kotolní."
Petržalka je úplne závislá od plynu. Andrassy povedal, že momentálne nie je možné okamžite zabezpečiť žiadny alternatívny zdroj vykurovania - uhlie ani mazut. „Nemáme žiadne iné možnosti, ktoré by boli porovnateľné s plynom."
Šetriť plyn aj elektrinu už v piatok plánoval miestny úrad aj všetky petržalské organizácie ako knižnica, miestne školy alebo podnik verejnoprospešných služieb. Kontrolovať sa malo, či sa v budovách zbytočne nesvieti alebo nekúri mimo pracovného času a cez víkend.
Petržalské školy boli v prípade núdze pripravené zabezpečiť teplú stravu a čaj. „Sú prispôsobené aj na varenie na elektrinu."
Petržalka však už dlhšie pripravuje projekt, ktorý by mohol ušetriť 30 percent súčasných nákladov na energie vo verejných budovách, hlavne v základných a materských školách. „Uvažujeme o využívaní tepelných čerpadiel," povedal Andrassy. Túto koncepciu by miestni poslanci mohli prerokovať ešte v prvom štvrťroku.
Vrakuňa ráta s biomasou
Na zmenu sa chystá aj Vrakuňa. Hovorkyňa miestneho úradu Jasmína Matúšová povedala, že najväčšia kotolňa v mestskej časti sa má prebudovať na biomasové riešenie do konca júna budúceho roka.
Z drevoštiepky by sa malo vyrábať teplo pre polovicu Vrakune. Starosta Ladislav Fatura nevylúčil, že v budúcnosti by sa mohol pridať aj zvyšok. Samospráva chce prechodom na biomasu zabezpečiť stabilnú cenu za teplo. Doteraz tam bývala jedna z najnižších v meste.
Spoločnosť Termming, ktorá vykuruje Vrakuňu, už na biomasu prerábala aj centrálnu kotolňu v Malackách. Počas troch rokov príprav prešli všetky vrakunské tepelné zariadenia revíziami a analýzou, či sa môžu prispôsobiť na biomasu.