raz brnianske avantgardné Divadlo na provázku.
Väčšinou sme trávili večery vo vysokoškolskom klube. Dievčatá začali nosiť nohavicové sukne a mejkap bol čoraz výraznejší. Chlapi už nosili veľmi dlhé vlasy, ale náušnice do módy ešte neprišli. Saká sa krátia a uvoľňujú.
"Službukonajúci príslušník VB spísal zápisnicu a dal mi ju podpísať. Zápisnica sa začínala nadpisom: Krádež laflaktorov. Smiať som sa začal pre istotu až na ulici."
V jugoške a v Taliansku mali obrovské zemetrasenie. Starčekovcov - manželský pár zachránilo to, že boli v špajzi, keď to na nich spadlo. Okrem baterky a tranzistorového rádia mali v špajzi aj kečupy a zaváraniny, takže vydržali zasypaní skoro dva týždne. V rádiu počúvali, že na ich ulici záchranári odstraňujú ruiny a to rádio živilo v nich nádeje. V roku 1976 - som si pre istotu do našej špajze na Dunajskej ulici umiestnil na regál tranzistorové rádio a baterku.
Dostal som družstevný byt. Novostavbu stavali vyše desať rokov a nemá ani jeden pravý uhol. Rámy s oknami vypadávali na ulicu, dvere sa samy otvárali a zatvárali... Pozemné stavby Nitra odovzdali dom, ktorý by v prípade zemetrasenia nevydržal ani jeden záchvev. Chválabohu, stojí doteraz, lebo na našej ulici doteraz nijaké terramoto (zemetrasenie po taliansky) nebolo.
Zrazu bolo plno okrúhlych narodenín: Martin Ťapák a Boris Slovák mali po päťdesiat, Ferko Dibarbora šesťdesiat a Martin Gregor sedemdesiat. Pamätám sa, že sme Dibarborovi venovali palicu, ktorú vlastnoručne pomaľoval Marián Vanek - známy bratislavský karikaturista, žijúci tuším vtedy už v Čechách.
Umrel Mao Ce-tung a Agatha Christie. Po Agathe zostali dobré detektívky, po Maovi miliarda červených Číňanov. Ale čínsku reštauráciu v tom roku ešte v Bratislave neotvorili ani jednu.
Zlodeji áut ešte nejestvovali. Ak niečo z auta ukradli, bolo to len príslušenstvo. Pamätám sa, že nám ukradli z renaultky reflektory. Jednoducho ich vytrhli, len kábliky viseli z kapoty. Hneď sme zašli na VB ohlásiť krádež reflektorov. Službukonajúci príslušník VB spísal zápisnicu a dal mi ju podpísať. Zápisnica sa začínala nadpisom: Krádež laflaktorov.
Smiať som sa začal pre istotu až na ulici. U dvoch levov nemali radi, keď sa im niekto smial. Neskoršie som tam bol pečený-varený. Niežeby som bol priamo udavač - ale kolegovia, ktorým zobrali vodičský preukaz, ma tam posielali poň - ja som totiž vodičský nemal a bol som teda v oblasti motorizmu neutrál. Mňa ako nešoféra nemali za čo pérovať a ja som ich vždy uhovoril, aby kamarátom preukaz vrátili.
Kapela aj „hovorené slovo" (L+S) sme boli zamilovaní do našej šéfky Jany Kocianovej, s ktorou sme po republike mali 115 koncertov. Dala nám ušiť smokingy, aby sme trochu vyzerali. Prvých sto koncertov sme ich splácali - ale potom sme si postupne prišli na svoje.
Na Novej scéne nám umrel vynikajúci komik v operete Ernest Kostelník, a to len preto, že si kúpil šnurovacie topánky. Keby si kúpil mokasíny, možno by žil dodnes. Ráno si zaväzoval šnúrku, poskakoval na jednej nohe a to mu neurobilo dobre.
My Bratislavčania, ktorí sme zostali verní mokasínam, sme silvestrovali v roku 1976 ešte stále v Krištáľ bare, kde už je teraz banka - ako vlastne všade.
Autor: Pokračovanie nabudúce
