Ekologickejšiu soľ používa mesto zatiaľ skúšobne pri vodných zdrojoch, na mostoch a v kopcovitých terénoch.
BRATISLAVA. V niektorých častiach mesta sa už v zimnej údržbe používa aj ekologickejšia soľ – solmag. Väčšinou sa však cesty a chodníky rozmrazujú tradičnou soľou, ktorá má viacero nevýhod, ale je lacnejšia.
Práve cena rozhoduje o voľbe posypu napríklad v Starom Meste. Petržalka posýpa skôr kamennou drvinou.
Solmag je zatiaľ na skúšku
Ekologickejšiu soľ začalo mesto skúšobne používať už minulú zimu. Mária Račková z magistrátu povedala, že počasie vtedy nebolo také, aby sa dalo použitie solmagu vyhodnotiť.
Tento rozmrazovací prostriedok stojí asi dvaapolkrát viac ako soľ, ale na použitie stačí o jednu šestinu menšie množstvo.
K ďalším výhodám solmagu podľa magistrátu patrí, že rozpúšťa ľad a sneh až do teploty mínus 23 stupňov. Po aplikovaní znižuje prašnosť, pri preventívnom použití zabraňuje vzniku poľadovice, má výrazne nižšie korozívne účinky na kovy a je priateľskejší k životnému prostrediu.
„V meste sa bežne používa chlorid sodný, ktorý je najbežnejší rozmrazovací prostriedok používaný v zimnej údržbe v celej Európe,“ hovorí Račková.
Roztokom ekologickej soli navlhčujú pracovníci zimnej služby bežnú soľ v kopcovitých terénoch. „Používame ju v okolí vodných zdrojov – na prípojkách na diaľnicu na Einsteinovej, na Železnej studienke a Kramároch a na mostoch.“
Použitie solmagu na mostoch má predĺžiť ich životnosť a zvýšiť bezpečnosť prejazdu. Navlhčovanie bežnej soli roztokom solmagu zníži jej použitie o päť gramov na meter štvorcový a tým aj ekologickú záťaž okolia.
Praha klasickú soľ zakázala
Radikálnejší postup zvolila Praha. Posyp chodníkov chloridom sodným, chloridom vápenatým a ich zmesami úplne zakázala. Platí to aj pre škvaru a popol. Pražský magistrát odporúča ošetrovať chodníky pieskom alebo štrkom. Ich zrná však nesmú byť väčšie ako štyri milimetre. Praha teraz rieši, ako dodržiavanie zákazu kontrolovať.
Škvara a popol by sa nemali objavovať ani na bratislavských cestách a chodníkoch. „Používanie škvary spôsobuje nadmernú prašnosť a upcháva kanalizáciu a tým neúmerne predražuje zimnú údržbu,“ povedala Račková. Do akej miery mesto bude využívať solmag, závisí od jeho finančnej situácie a stavu strojov zimnej údržby. Račková povedala, že potrebujú najnovšie typy sypačov.
Petržalka je za drvinu
Na komunikáciách a chodníkoch v správe Petržalky sa používa soľ len výnimočne, povedal petržalský hovorca Ľubomír Andrassy. Posýpajú kamennou drvinou, prípadne zmesou drviny a soli. „V posledných dvoch týždňoch by solenie ani nemalo účinok,“ hovorí Andrassy. „Klasická soľ rozmrazuje do mínus päť-šesť stupňov.“
Materiál na posyp Petržalka čerpá zo zásob, ktoré neminula počas predchádzajúcich dvoch zím. „Výrazné využitie drviny je trendom tejto zimy.“
Iné je to na chodníkoch pri budovách, kde ich musia čistiť ich majitelia alebo správcovia. „Používajú soľ, rôzne zmesi aj popol.“ Za ten však môže mestská časť začať správne konanie alebo nariadiť vyčistenie verejného priestranstva.
V Starom Meste ostávajú pri bežnej soli. Hovorkyňa Alena Kopřivová povedala, že teraz neuvažujú o zmene. „Ekologickejšia soľ je asi o polovicu drahšia ako tá, ktorú používame.“
Nepriaznivé účinky
Arborista Tomáš Fraňo hovorí, že na stromy má solenie veľmi negatívne účinky. Na listnatých stromoch sa prejavuje usychaním okrajov listov, ktoré sa ťažko odlišuje od hubových ochorení a zároveň na ne zvyšuje náchylnosť. Ihličnaté stromy sú na tom horšie. Soľ v ich metabolizme môže ostať štyri až šesť rokov.
Problém na zasolených chodníkoch majú aj psy. „Riešime to každoročne,“ hovorí Peter Vittek z veterinárnej kliniky Vetline. „Labky treba po príchode zvonku opláchnuť, odporúčame aj rôzne krémy.“
