BRATISLAVA. Už niekoľko dní na bratislavskom úseku Dunaja plávajú ľadové kryhy. Mrazivé počasie ale zatiaľ vplyv na lodnú dopravu nemá.
„Ľady sa plavia od Bratislavy po Gabčíkovo a v zdrži sa zachytávajú,“ hovorí Pavel Virág z odštepného závodu Povodie Dunaja. Tam vytvárajú súvislú ľadovú pokrývku. To však zatiaľ neznamená žiadne ohrozenie. „Nie je dôvod na obavy,“ hovorí Virág, podľa neho je to štandardná situácia.
Občas sa totiž v zime stáva, že keď sa nahromadí veľké množstvo krýh, začnú pri oteplení upchávať koryto a nadvihujú hladinu rieky. V minulosti už ľadové povodne v Prešporku narobili mnohé škody, tá zo zimy roku 1850 zaplavila aj centrum mesta a na dnešnej Laurinskej ulici siahala až do výšky 182 centimetrov.
Ľadoborce iba v prístave
Virág hovorí, že komplikácie ako spred dvoch rokov, keď museli zamrznutú rieku pri Čunove lámať ľadoborce, by mohli nastať pri dlhších mrazoch.„V týchto dňoch boli aj mínus desaťstupňové mrazy, ale v najbližších dňoch sa, naopak, očakáva oteplenie. Pravdepodobnosť, že rieka zamrzne, stúpa pri nižších teplotách pod nulou a dlhšie trvajúcich mrazoch,“ vysvetľuje.
Na našom úseku Dunaja plavba pokračuje, v Rakúsku je však od Viedne zastavená. „Je tam súvislá pokrývka ľadových krýh,“ povedal Virág. Kryhy pri prúdení môžu doraziť aj k nám, ak však bude teplota nad nulou, dovtedy sa roztopia. „Ak by aj prišli, nemusia sa sústrediť do súvislej pokrývky a môžu pokračovať ďalej.“
Podľa informácií agentúry TASR z pondelka bolo ľadom pokrytých iba 10 až 20 percent úseku od Devína po Čunovo. Na samotnom vodnom diele bolo 60 percent ľadu. V uplynulých dňoch bolo nutné v prístavných bazénoch vždy ráno lámať ľady ľadoborcami, voda tu totiž stojí, a tak rýchlejšie zamrzne.
Zamrznutá rieka bola pre ľudí atrakciou
V januári pred dvoma rokmi sa ľadový zámrz vytvoril medzi Bratislavou a Čunovom v dĺžke asi tri kilometre.
Vodohospodárom musel na pomoc prísť aj ľadoborec z Maďarska. Bol vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity, na rieke sa vytvoril aj tenký ľadochod, čiže súvislá ľadová vrstva.
Aj v minulosti mesta sa ľadochody niekoľkokrát spomínajú. Bola to totiž pre obyvateľov veľká atrakcia, pri ktorej si mohli vyskúšať svoju odvahu.
„Richtár odmenil kočiša, ktorý prvý s vozom prešiel na druhý breh. Znamenalo to, že priechod je bezpečný a môžu tadiaľ prechádzať aj ostatní,“ povedal Vladimír Tomčík zo združenia Devínska brána.
Ako povedal historik Pavel Dvořák pre agentúru SITA, mnohí Prešporčania sa takto mohli dostať na druhú stranu rieky aj s povozmi. Spojenie pravého a ľavého brehu totiž v minulosti nebolo také jednoduché. „Pokiaľ na prelome 19. a 20. storočia nevznikol železný Most Františka Jozefa, boli mosty iba pontónové či kyvadlové, no prechádzanie po nich nebolo ľahké. Keď Dunaj zamrzol, odrazu mohol prejsť na druhú stranu, kto chcel a kedy chcel,“ povedal.
Posledné známe prípady zamrznutej rieky sú z roku 1956, keď museli ľad trhať výbušninami a letecky bombardovať. Rieka potom opäť podľa svedectiev pamätníkov zamrzla v roku 1963.
