BRATISLAVA. Pamätihodnosti už prijala väčšina mestských častí Bratislavy, chýba Staré Mesto. To zoznam odmietlo prijať. Pamätihodnosti ešte neprijala ani Petržalka, rokovanie o nich sa prerušilo.
Pamätihodnosti sú objekty, ktoré samospráva uznáva ako hodnotné, zákon ich ale na rozdiel od pamiatok nechráni.
„Poslanci si chceli ešte konkrétne vydiskutovať, ktoré objekty by v zozname mali byť zahrnuté. Vrátia sa k tomu na prvom zasadnutí v novom roku,“ povedal hovorca Petržalky Ľubomír Andrassy.
Socialistické objekty
Medzi petržalskými poslancami vznikla polemika, či by sem mal patriť aj pamätník Danielovi Tupému na Tyršovom nábreží, replika reštaurácie Au café a viaceré socialistické objekty. „Otázne sú kritériá na to, čo by tu malo byť, ale aj to, aká je záväznosť zoznamu na celomestskej úrovni. Ide totiž skôr o morálny apel zachovať pamätihodnosť,“ dodal Andrassy.
So záväznosťou zoznamu má problém aj Staré Mesto. Rozhodlo sa, že ho neprijme, kým ochrana nebude legislatívne upravená. Žiadal o to poslancov starosta Andrej Petrek. Podľa neho zákon pamätihodnosti nechráni, iba deklaruje, že obce si môžu takýto zoznam viesť.
Status pamätihodnosti nazval legislatívnym podvodom. „Je to základný omyl, že stavebný úrad rozhodne, či vydá búracie povolenie na pamätihodnosť, alebo nie. Nechcem byť v novinách pre to, že som povolil zbúrať pamätihodnosti,“ povedal.
Zoznam možnodopĺňať
O zozname by mali na celomestskej úrovni v januári rozhodnúť mestskí poslanci. Rátalo sa s tým, že sa prijme. „Zrejme ho prijmeme aj bez Starého Mesta,“ hovorí Ernest Huska, poslanec SDKÚ a člen kultúrnej komisie. „Staré Mesto chce mať iný systém. Nevidím v tom problém, keď zoznam zatiaľ nechcú. Môžeme ho neskôr aktualizovať,“ povedal.
Druhou možnosť je počkať, kým mestskí pamiatkari nevypracujú aj ostatné kategórie – napríklad nehmotné pamätihodnosti, a potom zoznam prijať ako celok. Dovtedy je možné, že niektorí z poslancov budú lobovať za zmenu pamiatkového zákona tak, aby garantoval nejakú formu ochrany aj pamätihodnostiam.
Či sa to však podarí, je otázne. Ministerstvo kultúry zastáva názor, že existujú páky, ako pamätihodnosti chrániť – napríklad cez úľavu z daní pre investorov alebo objekt zakresliť do územného plánu zóny. Alebo môže samospráva ovplyvňovať budúcnosť pamätihodností aj pri predajoch svojho majetku, ak do zmluvy dá klauzulu o ich ochrane.
 |
Ďalšia zo sídliskových plastík, Kľačiaca postava.
FOTO – MČ
