STARÉ MESTO. Zimy kedysi v Bratislave bývali tuhšie ako za posledné roky. Keď boli mrazy najväčšie, zamrzol aj Dunaj, čo bola veľká atrakcia pre obyvateľov Prešporka.
„Richtár odmenil kočiša, ktorý prvý s vozom prešiel po Dunaji na druhý breh. Znamenalo to, že priechod je bezpečný a môžu tadiaľ prechádzať aj ostatní,“ hovorí Vladimír Tomčík zo združenia Devínska brána.
S ľadochodom sa ale často spájali aj povodne. Keď sa totiž oteplilo, ľadové kryhy začali upchávať koryto a nadvihovali hladinu. Podľa knihy Blaženy Horváthovej Povodeň, to nie je len veľká voda (vydala SAV, 2003), prvá zmienka o ľadochode na Dunaji je z roku 1526. Zamrznutá rieka neskôr spôsobila povodeň, podľa záznamov pri nej zomrelo 53 Prešporčanov. Voda sa dostala až na dnešné Hlavné námestie.
Ľadovú povodeň z februára 1850 dodnes pripomínajú viaceré tabule, jedna z nich je aj na Primaciálnom paláci. Voda vtedy siahala do výšky 85 centimetrov, na dnešnej Laurinskej ulici to bolo 113 a miestami až 182 centimetrov.
Naposledy Dunaj zamrzol v roku 1956, hrúbka ľadu bola podľa Horváthovej 1,8 metra. Keď hladina dosiahla 3. marca 912 centimetrov, začalo sa s leteckým bombardovaním.
Najnižšia teplota v meste bola nameraná v roku 1929 vo Vajnoroch. Mrazy vtedy klesli až na –31,8 stupňa Celzia.
