SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
NA VIANOCE SA V PREŠPORKU DODRŽIAVALI TRADÍCIE. SVIATOČNÁ VEČERA BOLA Z DUNAJSKÝCH RÝB, NEMUSEL TO BYŤ KAPOR

Kedysi museli byť stromčeky po strop

Kedysi patril k Vianociamv meste betlehem, stromček k nám prišiel až v 19. storočí.Už tradične si poň bohatšie prešporské rodiny chodilik horárom do Karpát.

Karol Kállay: Klzisko na Dunajskej ulici, okolo roku 1953. (Fotografia je z knihy Bratislava zadným vchodom. Vydalo FOTOFO, 2005.)Karol Kállay: Klzisko na Dunajskej ulici, okolo roku 1953. (Fotografia je z knihy Bratislava zadným vchodom. Vydalo FOTOFO, 2005.)

BRATISLAVA. Kedysi voňala Bratislava pred Vianocami pečenými gaštanmi. Spomína vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice Július Satinský. „Maróni! Maróni!, vykrikovali predavači a ľudia si zohrievali dlane papierovými kornútkami plnými gaštanov,“ opisuje atmosféru mesta v decembri.

Bratislava a predtým Prešporok vyzerali kedysi v čase Vianoc úplne inak. To, čo dnes k sviatkom v meste určite patrí, nie vždy v minulosti bývalo ich súčasťou.

Prakom na žiarovky

„Vianočné trhy sú novodobá záležitosť,“ hovorí Vladimír Tomčík zo združenia Devínska brána. Trhy boli kedysi v meste bežné, akurát že pred Vianocami sa na ne chodilo hlavne po ryby a neskôr po stromčeky. Tie k nám totiž prišli až v 19. storočí, dovtedy sa rodiny schádzali pri betleheme.

Prvý verejný stromček s elektrickými žiarovkami sa v Bratislave objavil v roku 1896, stál pred Národným divadlom. „Prešporskí štricáci strieľali z gumipušiek na žiarovky. Magistrát teda v novinách upozorňoval, že ak to neprestane, stromček vypnú,“ hovorí Tomčík. Stromček naozaj vypli 12. decembra, znova ho mesto rozsvietilo iba na Vianoce a zase vyplo na Štefana. „Za tento čas rozbili 167 žiaroviek,“ cituje Tomčík vtedajšie noviny.

Stromčeky sa kupovali deň po Lucii. V lepších rodinách nie na trhoch, ale u horárov z Karpát. „Objednali sa a celá rodina šla na výlet do lesa, odtiaľ si potom doviezli stromček. Ten musel byť v meštianskych palácoch až po vysoké stropy.“

Sanky z hodvábneho

papiera a pozlátka

Stromčeky si prešporské rodiny ozdobovali zlátenými orechmi a imelom. Všetko sa vyrábalo doma už od Mikuláša.

„Salónky sa robili z hodvábneho papiera s pozlátkom, vyrábali sa aj klasické papierové reťaze.“ Potom sa začalo s pečením. Ryby sa kupovali posledné, obvykle týždeň pred sviatkami. „Dávali sa potom doma do sudov, neskôr vaní, aby sa prečistili,“ vysvetľuje Tomčík. Bývalo zvykom, že rodina kupovala viac rýb, malý kapor totiž býva kostnatý a príliš veľký zase príliš mastný.

Nie vždy bola ryba na Štedrovečernom stole kapor. „Mohli to byť aj dravce, ale boli to dunajské ryby z tohto regiónu,“ hovorí Tomčík. Ryby sa piekli s maslom a dusili, plnili slaninou, dochucovali rascou. „Trojobal k nám prišiel až v druhej polovici 19. storočia.“

Bývalo zvykom v starej Bratislave, že na Vianoce bolo mäso „beznohé“, na Božie narodenie „dvojnohé“, teda hydina, a na Štefana štvornohé – aj bravčové. V prvý deň bývalo mäso varené, druhý deň dusené a potom pečené.

Aká rodina, taká kapustnica

V starej Bratislave sa na Vianoce robievali štyri druhy polievok – rybacia so zeleninou a smotanou, kapustová s rybacím vývarom, hubová alebo šošovicová.

„Kapustnice sa od seba odlišovali podľa toho, či bola rodina katolícka, alebo evanjelická.“ Tá prvá kapustnica bola pôstna, iba s vývarom z rybích hláv, evanjelická kapustnica mohla mať aj údené mäso a klobásku.

Keďže katolíci mali na Štedrý deň pôst a hodovanie sa začalo až po polnoci, deťom sa hovorilo, že tie, ktoré vydržia nejesť, uvidia večer zlaté prasiatko.

„Raňajkovali sa buchty a vianočka, káva. Nie všade sa však robila kapustnica, na obed bola pôstna polievka zo sušeného ovocia – jabĺk, sliviek, datlí.“

Kto bol neporiadny, platil

Posledné týždne pred Vianocami sa nazývali biele. „Nedele sa nazývali Bronzová, Strieborná a Zlatá. V tomto čase boli lacnejšie tovary, napríklad posteľná bielizeň,“ hovorí Tomčík. Tesne pred sviatkami nakoniec všetko zdraželo. „Hovorilo sa, že ten, kto je neporiadny, nech zaplatí.“

Za snehom a zimnými radovánkami sa chodilo neskôr, počas monarchie na Železnú studienku. Tomčík hovorí, že tam hrávala vojenská kapela a podával sa grog a čaj. „Zima bývala voľakedy poriadnejšia, snehu bývalo veľa. Máme aj presné záznamy, kedy zamrzol Dunaj. Pamätám si, kedy to bolo naposledy – v roku 1956, a dalo sa po ňom prejsť na druhú stranu, ľad sa musel trhať výbušninami.“

Staré recepty

Vianočná kapustnica

Do litra precedeného rybacieho vývaru pridaj pol kila premytej a pokrájanej kvasenej kapusty, posekanú cibuľu, hrsť jablčných štiepok, hrsť sušených sliviek, hrsť rozmočených sušených dubákov alebo špičiek a hrsť sušených hrozienok. Jemne okoreň mletým čiernym korením a drvenou rascou. Var, kým kapusta a sušené ovocie nezmäknú. Polievku zapraž zápražkou z dvoch polievkových lyžíc masla a dvoch polievkových lyžíc múky. Povar, pridaj rybacinu, dokysli bielym vínom, doslaď medom, dosoľ a podávaj s krehkými domácimi rožkami.

Z knihy Peter Ševčovič: Z kuchyne starého Prešporka. Matica slovenská, 2001.

Warmlich

Na štyri lyžice masla sa nechajú skaramelizovať štyri lyžice kryštálového cukru, zaleje sa pol litrom vína. Pridá sa hviezdička badiánu, muškátový kvet. Zaleje sa to do litra vínovicou, teda pálenkou z vína – koňakom alebo brandy. Warmlich sa pije s niekoľkými kvapkami sladkej smotany a v Prešporku sa pripravovalo a pilo hlavne doma.

Podľa Vladimír Tomčík: S vareškou dvoma tisícročiami. Perfekt, 2008




Prvý stromček so žiarovkami bol v meste v roku 1896. Štricáci na ne strieľali z gu­mi­pušiek. Magistrát teda v novinách upozorňoval, že

ak to neprestane, stromček vypnú.

Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána

Stredoveká kuchyňa z roku 1505.

FOTO – WWW.WIKIPEDIA.ORG

Karol Kállay: Klzisko na Dunajskej ulici, okolo roku 1953. (Fotografia je z knihy Bratislava zadným vchodom. Vydalo FOTOFO, 2005.)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 156
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 382
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 580
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 195
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 000
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 417
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 352
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 423
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 355
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 302
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu