BRATISLAVA. Kedysi voňala Bratislava pred Vianocami pečenými gaštanmi. Spomína vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice Július Satinský. „Maróni! Maróni!, vykrikovali predavači a ľudia si zohrievali dlane papierovými kornútkami plnými gaštanov,“ opisuje atmosféru mesta v decembri.
Bratislava a predtým Prešporok vyzerali kedysi v čase Vianoc úplne inak. To, čo dnes k sviatkom v meste určite patrí, nie vždy v minulosti bývalo ich súčasťou.
Prakom na žiarovky
„Vianočné trhy sú novodobá záležitosť,“ hovorí Vladimír Tomčík zo združenia Devínska brána. Trhy boli kedysi v meste bežné, akurát že pred Vianocami sa na ne chodilo hlavne po ryby a neskôr po stromčeky. Tie k nám totiž prišli až v 19. storočí, dovtedy sa rodiny schádzali pri betleheme.
Prvý verejný stromček s elektrickými žiarovkami sa v Bratislave objavil v roku 1896, stál pred Národným divadlom. „Prešporskí štricáci strieľali z gumipušiek na žiarovky. Magistrát teda v novinách upozorňoval, že ak to neprestane, stromček vypnú,“ hovorí Tomčík. Stromček naozaj vypli 12. decembra, znova ho mesto rozsvietilo iba na Vianoce a zase vyplo na Štefana. „Za tento čas rozbili 167 žiaroviek,“ cituje Tomčík vtedajšie noviny.
Stromčeky sa kupovali deň po Lucii. V lepších rodinách nie na trhoch, ale u horárov z Karpát. „Objednali sa a celá rodina šla na výlet do lesa, odtiaľ si potom doviezli stromček. Ten musel byť v meštianskych palácoch až po vysoké stropy.“
Salónky z hodvábneho
papiera a pozlátka
Stromčeky si prešporské rodiny ozdobovali zlátenými orechmi a imelom. Všetko sa vyrábalo doma už od Mikuláša.
„Salónky sa robili z hodvábneho papiera s pozlátkom, vyrábali sa aj klasické papierové reťaze.“ Potom sa začalo s pečením. Ryby sa kupovali posledné, obvykle týždeň pred sviatkami. „Dávali sa potom doma do sudov, neskôr vaní, aby sa prečistili,“ vysvetľuje Tomčík. Bývalo zvykom, že rodina kupovala viac rýb, malý kapor totiž býva kostnatý a príliš veľký zase príliš mastný.
Nie vždy bola ryba na Štedrovečernom stole kapor. „Mohli to byť aj dravce, ale boli to dunajské ryby z tohto regiónu,“ hovorí Tomčík. Ryby sa piekli s maslom a dusili, plnili slaninou, dochucovali rascou. „Trojobal k nám prišiel až v druhej polovici 19. storočia.“
Bývalo zvykom v starej Bratislave, že na Vianoce bolo mäso „beznohé“, na Božie narodenie „dvojnohé“, teda hydina, a na Štefana štvornohé – aj bravčové. V prvý deň bývalo mäso varené, druhý deň dusené a potom pečené.
Aká rodina, taká kapustnica
V starej Bratislave sa na Vianoce robievali štyri druhy polievok – rybacia so zeleninou a smotanou, kapustová s rybacím vývarom, hubová alebo šošovicová.
„Kapustnice sa od seba odlišovali podľa toho, či bola rodina katolícka, alebo evanjelická.“ Tá prvá kapustnica bola pôstna, iba s vývarom z rybích hláv, evanjelická kapustnica mohla mať aj údené mäso a klobásku.
Keďže katolíci mali na Štedrý deň pôst a hodovanie sa začalo až po polnoci, deťom sa hovorilo, že tie, ktoré vydržia nejesť, uvidia večer zlaté prasiatko.
„Raňajkovali sa buchty a vianočka, káva. Nie všade sa však robila kapustnica, na obed bola pôstna polievka zo sušeného ovocia – jabĺk, sliviek, datlí.“
Kto bol neporiadny, platil
Posledné týždne pred Vianocami sa nazývali biele. „Nedele sa nazývali Bronzová, Strieborná a Zlatá. V tomto čase boli lacnejšie tovary, napríklad posteľná bielizeň,“ hovorí Tomčík. Tesne pred sviatkami nakoniec všetko zdraželo. „Hovorilo sa, že ten, kto je neporiadny, nech zaplatí.“
Za snehom a zimnými radovánkami sa chodilo neskôr, počas monarchie na Železnú studienku. Tomčík hovorí, že tam hrávala vojenská kapela a podával sa grog a čaj. „Zima bývala voľakedy poriadnejšia, snehu bývalo veľa. Máme aj presné záznamy, kedy zamrzol Dunaj. Pamätám si, kedy to bolo naposledy – v roku 1956, a dalo sa po ňom prejsť na druhú stranu, ľad sa musel trhať výbušninami.“
Staré recepty
Vianočná kapustnica
Do litra precedeného rybacieho vývaru pridaj pol kila premytej a pokrájanej kvasenej kapusty, posekanú cibuľu, hrsť jablčných štiepok, hrsť sušených sliviek, hrsť rozmočených sušených dubákov alebo špičiek a hrsť sušených hrozienok. Jemne okoreň mletým čiernym korením a drvenou rascou. Var, kým kapusta a sušené ovocie nezmäknú. Polievku zapraž zápražkou z dvoch polievkových lyžíc masla a dvoch polievkových lyžíc múky. Povar, pridaj rybacinu, dokysli bielym vínom, doslaď medom, dosoľ a podávaj s krehkými domácimi rožkami.
Z knihy Peter Ševčovič: Z kuchyne starého Prešporka. Matica slovenská, 2001.
Warmlich
Na štyri lyžice masla sa nechajú skaramelizovať štyri lyžice kryštálového cukru, zaleje sa pol litrom vína. Pridá sa hviezdička badiánu, muškátový kvet. Zaleje sa to do litra vínovicou, teda pálenkou z vína – koňakom alebo brandy. Warmlich sa pije s niekoľkými kvapkami sladkej smotany a v Prešporku sa pripravovalo a pilo hlavne doma.
Podľa Vladimír Tomčík: S vareškou dvoma tisícročiami. Perfekt, 2008
Prvý stromček so žiarovkami bol v meste v roku 1896. Štricáci na ne strieľali z gumipušiek. Magistrát teda v novinách upozorňoval, že
ak to neprestane, stromček vypnú.
Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Stredoveká kuchyňa z roku 1505.
FOTO – WWW.WIKIPEDIA.ORG
Karol Kállay: Klzisko na Dunajskej ulici, okolo roku 1953. (Fotografia je z knihy Bratislava zadným vchodom. Vydalo FOTOFO, 2005.)
