Mestský ústav ochrany pamiatok sa snažil presadiť, aby o umiestňovaní pomníkov a pamätníkov v Bratislave rozhodovalo mesto. Jeho riaditeľ IVO ŠTASSEL tvrdí, že sa rozmiestňovali nesystematicky, niektoré by bolo treba premiestniť, iné odstrániť. Bratislave však podľa neho ešte veľa pomníkov aj chýba.
Umiestnenie pomníka schvaľujú v súčasnosti stavebné úrady mestských častí. Hlavné mesto nemá zo zákona právo ich povoľovať či zakazovať. Stavebné úrady sa nevyjadrujú k výtvarnej ani ideovej stránke pomníka. Takisto nemajú ucelenú koncepciu rozmiestňovania takýchto artefaktov v rámci mestskej časti a mesta.
Mestský ústav ochrany pamiatok chcel v súvislosti s pomníkmi zmeniť štatút mesta. Ako?
„Navrhovali sme, aby o umiestňovaní pamätníkov a pomníkov rozhodovalo mesto a mestské časti by to rešpektovali. Nepodarilo sa to však presadiť, lebo by to bolo nad rámec zákona. V súčasnosti platí, že mesto v súčinnosti s mestskými časťami vedie evidenciu pomníkov a koordinuje ich rozmiestňovanie. Je to v takom miernom a dobrovoľnom duchu. Zároveň má dôjsť k ďalšej komplikácii – štát plánuje stiahnuť stavebné úrady z mestských častí a tým pádom by o pomníkoch prestali rozhodovať aj mestské časti, ktoré by stratili dosah na to, čo sa u nich stavebne deje. A ich vyjadrenie by už nebolo ani záväzné. To by bola dosť veľká rana, lebo by sa nemohli vyjadrovať k tomu, čo sa ich bytostne dotýka. Rozhodovali by o tom krajské stavebné úrady.“
Podľa akého kľúča boli v Bratislave pomníky umiestňované?
„Koordinácia umiestňovania pomníkov bola nesystémová. Umiestnenie navrhovali občianske združenia, nadácie, skupinky ľudí. Tí sa obrátili na mesto a mali často už aj vybraté miesto. Keďže žiadna koncepcia neexistovala, niektoré pomníky sa ocitli na nevhodných miestach. Rozhodovalo sa o každom zvlášť.“
Koncepcia ich rozmiestňovania neexistuje ani v súčasnosti?
„Mestský ústav ochrany pamiatok ju pripravil už koncom 90. rokov. Podľa veľkosti, významu, určené boli veľkosti ochranných pásiem okolo nich. Aby sa nestalo napríklad to, čo na Hviezdoslavovom námestí, že 15 metrov od fontány so srnkou osadili sochu Andersena. Je to nevhodné kompozične a zároveň tu vznikol konflikt medzi dvoma výtvarnými dielami. Koncepcia sa však nikdy nestala záväznou. Mesto môže umiestnenie len odporúčať. Budeme sa teda snažiť dohodnúť s mestskými časťami, ako by mohli spolu s nami usmerňovať žiadateľov.“
Aký je rozdiel medzi pomníkom a pamätníkom?
„Vo veľkosti a funkcii. Pamätník je väčší a má okrem výtvarnej aj architektonickú funkciu a slúži aj na zhromažďovanie väčšej skupiny ľudí. Typickým príkladom je Slavín alebo Pamätník SNP. Príkladom disproporčného pamätníka je lev pred Národným múzeom. Veľkosťou a významom je to typický pamätník, ale je umiestnený tak, že tu veľmi o architektúre a zhromažďovacej funkcii nemôžeme hovoriť.“
Čo potrebuje iniciátor umiestnenia pomníka, aby ho mohol niekde osadiť?
„Pomníky sú charakterizované ako drobné stavby, lebo majú základ v zemi. Netreba na ne územné rozhodnutie a stavebné povolenie, ale namiesto toho stačí v ich prípade len ohlásenie. Stačí ak ten, kto chce pomník zriadiť, predloží na stavebný úrad mestskej časti výtvarný a architektonický návrh pomníka, statické posúdenie, vytýčenie inžinierskych sietí v okolí a súhlas majiteľa pozemku. Ak je to v pamiatkovej zóne, súhlas krajského pamiatkového úradu. Ten sa však vyjadruje len z hľadiska pamiatkového zákona, ktorý si môže všímať jedine to, či dané dielo nepoškodzuje, alebo nie je na ujmu nejakej blízkej kultúrnej pamiatke. Ak nie, nie je možnosť ho odmietnuť ani v prípade, že by išlo o výtvarný paškvil.“
Posudzuje niekto výtvarnú a ideovú stránku pomníka?
„Nie, na to nemá žiaden úrad zo zákona právomoc – to považujem za paradox. V tomto prípade platí len zákon, že to nesmie byť urážka dobrých mravov, náboženského cítenia či hanobenie rasy. Inak to môže byť hocičo a nikto nemá právo to zakázať.“
Ale stavebný úrad mestskej časti ho môže nepovoliť...
„Ak má pomník všetky potrebné povolenia, stavebný úrad ho môže len odsúhlasiť. To znamená, že to, či sa niekto bude pýtať mesta a pamiatkarov, kde by bolo vhodné pomník umiestniť, je len na jeho vôli a slušnosti. Väčšina ľudí si sama určí miesto, kde pomník bude a ako bude vyzerať.“
Napríklad?
„Pomník zahraničným Slovákom – iniciátori osadili jeho základný kameň v Sade Janka Kráľa oproti soche Janka Kráľa. Zástupcovia mesta a mestskí pamiatkari dostali už len pozvánku na jeho osadenie.“
Zostali v meste ešte také pamätníky, ktoré by bolo dobré odstrániť?
„V rámci koncepcie sme chceli navrhnúť aj premiestnenie či odstránenie niektorých pomníkov. Napríklad Marka Čulena, ktorý je v parčíku pri Úrade vlády. Myslím, že by mal byť premiestnený do depozitu a na takomto významnom mieste by mal byť umiestnený iný pomník.
Aký?
„Vytrvalo sa hľadá miesto pre pomník neznámeho vojaka, ktorého návšteva je štandardne predpísaná v protokole pri zahraničných návštevách. U nás sa miesto toho chodí na Slavín.“
Čo by ste navrhli premiestniť?
„Výhľadovo by sme chceli navrhnúť premiestnenie Štúrovho pomníka, na jeho miesto by sa viac z historického hľadiska hodil korunovačný pomník. Pripomínal by korunovačnú históriu mesta a námestie by sa mohlo volať Korunovačné ako kedysi. Alebo by sa sem hodila kópia sochy Márie Terézie, ktorá tu stála v minulosti.“
Potrebujeme vôbec v Bratislave nové pamätníky?
„Áno, z hľadiska historického je tu mnoho udalostí a osobností, ktoré nie sú dostatočne pripomenuté. V eufórii po roku 1918, keď sa zatratila feudálna doba, zhodili legionári sochu Márie Terézie do Dunaja. My si však teraz chceme pripomenúť, že Bratislava nikdy nezažila taký vzostup ako za Márie Terézie, keď bola kráľovským sídelným mestom. Zvýraznený by mal byť aj dunajský brod – Vodná veža, uzlový bod mesta, ktorému treba dať akcent. Ak by tu nebol, Bratislava by bola malým mestečkom ako Hainburg alebo Pezinok. Malo by tu byť hoci námestie.“
Ktoré chýbajúce pomníky považujete za najdôležitejšie?
„Dôležitý je korunovačný pomník. Ak by nebol na Štúrovom námestí, mohol by byť v blízkosti katedrály, ktorá bola korunovačným kostolom a kde je len vydláždená holá plocha. Chceli by sme ho navrhnúť na miesto, kde je teraz pomník Jánovi Hollému. Historicky sa vyzdvihuje Academia Istropolitana, ale v jej blízkosti nie je pripomenutý Matej Korvín, ktorý ju založil. Máme pomník Samuelovi Mikovínymu a pomník nultého poludníka, ktorý vytýčil. Sú však umiestnené od seba nezávisle, mali by sme ich spojiť. Chýba pomník rodu Jakubovcov, ktorí vybojovali od panovníka, že Bratislava dostala štatút kráľovského mesta.“
Je zo strany mesta vôľa zaoberať sa plánovaním nových pomníkov?
„Zriadenie takýchto pomníkov nie je síce primárnou potrebou mesta, ale z hľadiska lokálneho patriotizmu obyvateľov Bratislavy a historickej pamäti mesta sú to otázky, ktorými sa treba zaoberať.“
 Jeden z návrhov na presun sa týka Štúrovho pomníka. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
