STARÉ MESTO. Pri dverách Klubu dôchodcov na Záhrebskej každú chvíľu zazvoní zvonček. Začalo sa vianočné posedenie s koláčmi a darčekmi.
„Vitajte,“ zdraví návštevníkov slávnostne oblečený pán. „Ja som dnes za vrátnika.“ Hlavná miestnosť klubu je plná, šumí tichými rozhovormi. Pri jednom stole sa hrajú karty. Tie sú aj dôvodom, prečo tu vidno väčšinou len ženy. Muži dali prednosť nerušenému sústredeniu sa na hru v kartárskom salóniku.
„Už sa na nás aj budú hnevať, že tu stále sedíme,“ usmievajú sa, ale karty nepúšťajú z ruky. Vedľa sa zatiaľ zvyšku osadenstva prihovára predsedníčka klubu Irena Michalidesová. „Všade je zhon, ľudia nakupujú, sú zamračení, ale tu u nás je pohoda,“ hovorí.
Stále prichádzajú ďalší, pri stoloch už pomaly nie je miesto. Vedúca klubu Marta Pinková hovorí, že majú 65 členov. Priemerný vek je 83 rokov. „Nejakú akciu máme každý mesiac. V lete sme napríklad boli na lodi Kriváň,“ hovorí Michalidesová.
Stretnutie pri stromčeku pravidelne organizuje miestny úrad. Postupne pre všetky staromestské kluby dôchodcov zabezpečí občerstvenie a darčeky. Na Záhrebskej chceli karty. Dostali dvoje mariášových kariet a jedny žolíkové aj šálky na čaj.
„Muži hrajú karty každý deň od pondelka do piatku,“ povedala Michalidesová. Klub funguje v pracovné dni od 14.00 do 18.00. „Vo štvrtok už prichádza menej žien, ale muži sú tu stále.“ Pri inom stole sa vždy v utorok a stredu stretáva zase prevažne ženská kartárska partia.
Nie všetci však prichádzajú pre spoločenské hry. Viacerých skôr zaujímajú noviny, rozhovory či ručné práce. Na poličkách tu vystavujú drevené chalúpky, ktoré vyrába Viera Vidrová. „Tieto Čičmany sú dokonalé,“ nadchýnajú sa ženy.
„Keď niekto chodí do klubu, nemôže sa utiahnuť do seba. Musí aj komunikovať s okolím,“ hovorí Michalidesová. Je dobré, ak nový člen príde ešte s niekým, koho pozná. Necíti sa osamelo, kým spozná ostatných.
