Remeselníčky lásky: Tajomná vdova
Vdova upútala pozornosť patalaiského maharadžu, ktorý si ju chvíľu fascinovane obzeral a hneď mu, nevedno prečo, pripomenula indickú bohyňu Kálí. Tá predstava ho tak vzrušila, že prejavil záujem zoznámiť sa s jej podunajskou podobou.
Gróf Henrik správne odhadol vdovu ako dámu z polosveta a snažil sa maharadžovi jeho žiadosť vyhovoriť. V prezidentskom apartmáne hotela na neho čakalo šesť jeho patalaiských manželiek, ktorých počet už i tak vyvolával nežiaducu pozornosť provinčnej i viedenskej tlače a stretnutie s touto dámičkou by mohlo situáciu len zhoršiť. Ale maharadža len drmolil Kálí, ó Kálí, začal sa celý chvieť od vzrušenia, vstal od stola a ako fascinovaný sa natiahol za „bohyniným“ náhrdelníkom.
Situáciu zachránil pohotový čašník. Všimol si, že s maharadžom sa začína dvíhať aj jeho lingam a riskujúc vlastné postavenie, v snahe uchrániť dobré meno podniku, prevrhol na maharadžove tenké hodvábne nohavice striebornú kanvičku čerstvo uvarenej tureckej kávy...
Obetavého čašníka, znalca Kámasútry a indických božstiev (pôsobili kedysi v bratislavských kaviarňach aj vzdelaní a obetaví čašníci, akokoľvek to ich dnes znie neuveriteľne) stihol len ľahší trest, horúca turecká kávová sprcha schladila maharadžovu narastajúcu vášeň.
Gróf Henrik zvedavým viedenským dopisovateľom Wiener Journalu a Neue Frie Presse na malom raute s francúzskym šampanským a škótskou whisky dlho rozprával o svojich poľovníckych výpravách do Kašmíru, a len vdova mala z incidentu skutočnú ujmu. Nielenže sa nedostala do svojej predplatenej lóže v opere, ale keď do Carltonu prichádzali význačné osobnosti, zobrali ju pod diskrétnu policajnú kontrolu.
Pokračovanie nabudúce
