RUŽINOV, STARÉ MESTO. Do zoznamu pamätihodností Ružinova by sa mohli dostať aj domy architekta Emila Belluša na Trenčianskej a Miletičovej ulici.
Ružinovský poslanec a pamiatkar Patrik Guldan si myslí, že zoznam má význam, aj keď objekty nechráni štát. Štatút pamätihodnosti totiž vlastníkov zaväzuje len morálne.
Na to poukazoval starosta Starého Mesta Andrej Petrek, keď vyhlásil, že sa nechce podpisovať pod zbúranie pamätihodností.
Staromestskí poslanci na novembrovom zastupiteľstve zoznam pamätihodností na území mestskej časti neschválili. V názore, že morálny apel historické budovy pred necitlivými úpravami investorov neochráni, sa tak postavili za starostu.
„Je to aj o idealizme. Treba chrániť, čo sa chrániť dá v principiálnej rovine,“ oponuje Guldan. Myslí si, že mestská časť by mohla vyjadriť vzťah k pamätihodnosti aj tým, že prípadný zámer by posudzovala aj poslanecká komisia výstavby. „Posúdila by, či je to korektný zásah.“
Príkladom môžu byť práve Bellušove domy. „Sú dobrým príkladom funkcionalistickej architektúry.“ V 30. rokoch minulého storočia, v čase svetovej krízy ich Bratislava dala vystavať ako lacné mestské domy. „Belluš tam navrhol malometrážne byty,“ hovorí Guldan. „To, že ľudia dva, tri spoja, je proti filozofii domu.“
Pôvodne prišla s výpisom pamätihodností poslanecká kultúrna komisia pri mestskom zastupiteľstve. Aj pre Petrekove výroky zrejme nakoniec predkladateľka zoznamu, predsedníčka komisie Helena Doktorovová, materiál stiahla. Do konca roka by každá zo 17 mestských častí mala prijať svoju časť zoznamu a v januári sa mesto k nemu vráti.
Autor: dagu, dot
