Remeselníčky lásky: Tajomná vdova
Policajný komisár si preštudoval správu od kolegu z Viedne, dal si preložiť aj výstrižok z Wiener Journalu, chvíľu aj uvažoval, že sa sám zájde na tú tajomnú vdovu do Savoya pozrieť. Ale práve mu z Prahy oznámili, že sa v Bratislave cestou zo Spoločnosti národov v Ženeve zastaví minister Dr. Beneš a veľvyslanec Osuský a ubytujú sa na jednu noc v Carltone. A tak prikázal urýchlene prelustrovať okolie hotela a vyčistiť ho od žobrákov, rôznych tulákov a prostitútok a poveril tým skúseného „lietajúceho inšpektora“.
To sa aj stalo, ale čo čert nechcel? Ešte pred Benešom sa v Carltone ubytoval patalaiský maharadža, ktorý bol na ceste do piešťanských kúpeľov. Sprevádzal ho posledný oponický gróf Henrik Apponyi, sveták, ktorý už dávno prehýril rodinný majetok a žil teraz zväčša z milosti svojich anglických a amerických príbuzných. Geraldína, jeho americká neter z apponyiovskej krvi sa o pár rokov neskôr vydala za albánskeho kráľa Zogu I.
Henrik maharadžu po príchode do hotela zatiahol do Cerclu. Medzi hosťami, a hneď pri vedľajšom stolíku tam vo svojej vzrušujúcej černi sedela naša vdova. Chystala sa v ten večer do divadla a tak mala oblečené šaty s hlbokým dekoltom a na krku šnúru perál. Zhodou nešťastných okolností, ako vysvitlo neskôr, pravých indických, pravidelne nadvihovaných vdoviným dychom a jej plnými prsiami. A mala v ten večer urobené aj výrazné „netopierie“ očné tiene, ktoré pôsobili viac hrozivo ako eroticky vyzývavo.
Vdova upútala pozornosť patalaiského maharadžu, ktorý si ju chvíľu fascinovane obzeral a hneď mu, nevedno prečo, pripomenula indickú bohyňu Kálí.
Pokračovanie nabudúce
