BRATISLAVA. Služba terénnych pracovníkov občianskeho združenia Odyseus sa začína balením. Ihly, alkoholové a suché tampóny, leukoplasty, obväzy, sterilné lyžičky, obväzy, kondómy. Ešte termoska sladkého čaju, niekoľko kusov časopisu Intoxi, informačné brožúrky a kartičky s kontaktom na iné pomáhajúce organizácie, a vyrážajú. Biela dodávka s nápisom Chráň sa sám, čo je názov programu výmeny ihiel, doobeda smeruje k Slovnaftu.
Kód zaručuje anonymitu
Na parkovisku neďaleko Vlčieho hrdla stojí pár kamiónov, inak je poloprázdne. Po chvíľke však k dodávke prichádza uzimená žena. Z kabelky rýchlo vyberá niekoľko ihiel, ponáhľa sa. „Všetko dajte jemu,“ hovorí a pohľadom ukazuje na muža, ktorý ju sprevádza. Ten už medzitým diktuje jej identifikačný kód.
„Zaručuje anonymitu, ale nám umožňuje získať štatistické údaje,“ hovorí Soňa Javorková z Odysea. Kódom zapisujú každého, komu menia alebo vydávajú ihly. Skladá sa z prvého písmena krstného mena, posledného dvojčíslia roku narodenia, látky, ktorú človek užíva, čísla bratislavského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko a čísla domu. Takmer každý hlási, že užíva heroín aj pervitín. Väčšina ľudí má okolo tridsať rokov.
Výmena ihiel znižuje riziká
Za použitú ihlu je jedna čistá a ešte päť navyše. Ak teda niekto nemá čo vymeniť, dostane len päť ihiel a ďalší sterilný materiál. Cieľom je zabrániť šíreniu nákazlivých chorôb. Výmena znižuje riziká pre užívateľov drog aj ich okolie.
„Je ich tam stodvadsať,“ hovorí mladík, ktorý priniesol plastovú fľašu napchatú pozbieranými ihlami. „Zo všetkého mi dajte, koľko môžete.“
Parkovisko je známe aj ako miesto pre sexbiznis. Niektoré ženy si vymenia ihly a rovno tu ostanú pracovať. Tie, ktoré neužívajú, si vezmú kondómy a porozprávajú sa. Zastavia sa tu aj ľudia, ktorí bývajú v okolí alebo sem majú spojenie autobusom.
Chce prestať a robí otca
„Prišiel som z chatky, tam hore ešte všetci spia,“ hovorí ďalší mladý muž. „Už som zakúril a navaril čaj, robím im otca,“ smeje sa pri tom, ako vybaľuje hŕbu ihiel. Berie si čaj a časopis, ale neodchádza. Zdá sa, že váha, či niečo povedať. Možno si len chce oddýchnuť v inom prostredí.
Terénne pracovníčky mu kladú neutrálne otázky o časopise, práci. Rozhovor prebieha nenásilne, akoby mimochodom. Muž sa opatrne rozhovorí o sebe. Dostanú sa až k tomu, že by chcel drogy nechať. Hovoria o možnostiach liečby, aj aké je to prestať bez pomoci lekárov.
Necítia sa pod nátlakom
Javorková vysvetľuje, že práca v teréne nie je liečba ani terapia. Anonymita však vytvára priestor na to, aby sa ľudia otvorili a začali aspoň uvažovať o zmene. Tí, ktorí injekčne užívajú drogy, často prepadli cez všetky sociálne siete. Výmena ihiel je veľakrát jediná forma odbornej pomoci, ktorú využívajú. Neevidujú ich oficiálne štatistiky ani úrady.
Pri výmene sa necítia ohrození, pod nátlakom. Ponúka možnosti, ako pre seba niečo urobiť. Na začiatku je niekedy len vybavenie občianskeho preukazu. Za tento deň o to žiadali hneď niekoľkí. Ľudia z Odysea im pomôžu ako sprievod na úradoch. „Stáva sa, že neprídu tak, ako sme sa dohodli,“ hovoria. „Potom sa to začína odznova. Hľadáme termín, ktorý by obom stranám vyhovoval.“
Z okraja do centra
Pri Slovnafte trvá výmena ihiel dve hodiny. Práca v teréne neskôr večer ešte pokračuje v širšom centre mesta. Dvojica z Odysea sa medzi 18.00 a 22.00 presúva z podchodu na Trnavskom mýte pred Hlavnú stanicu a cez Vajnorskú sa vracia späť.
Združenie Odyseus robí terénnu prácu šesťkrát v týždni. Stanovištia sú tam, kde sa užívatelia drog prirodzene sústreďujú. Jedno je aj blízko Pentagonu.
Bez bielych plášťov
Terénnej práci s injekčnými užívateľmi drog predchádza dlhodobý tréning. Tým sa vzdelávanie nekončí.
Robiť terénnu prácu pre občianske združenie Odyseus znamená prejsť niekoľkostupňovou prípravou. Aj dlhoroční pracovníci sa zúčastňujú na supervízii, kde hovoria o náročných situáciách, svojich reakciách a pocitoch.
„Príprava pred nástupom do terénu môže trvať aj pol roka,“ hovorí Soňa Javorková za združenie Odyseus. „Nie každý zvládne tak dlho čakať a nie každý sa na túto prácu hodí.“ Zaškolenie prebieha na troch trojdňových tréningoch, medzi ktorými sú rozhovory s koordinátorom, práca s klientom pod dohľadom, očkovanie. „Človek sa napríklad ide dať otestovať na HIV, vyskúša si, aký je to zážitok.“
Súčasťou práce je potom čas strávený na supervízii. „Sme svedkami ťažkých situácií. V našej práci stretávame aj matky s deťmi a tehotné ženy. Vidíme násilie vo vzťahoch.“
V teréne všetko prebieha v priateľskej atmosfére. Pracovníci si však musia udržať profesionálny odstup.
„Keď si lekár vyzlečie biely plášť, všetci vedia, že už nepracuje. Nás chráni dodržiavanie osobných hraníc. Pravidlá terénnej práce platia, aj keď sa náhodou stretneme na inom mieste,“ hovorí Javorková.
Ročne kontaktujú vyše 1400 ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy alebo na ulici ponúkajú sexuálne služby. Za úspech považujú i malý pokrok. „Pomáhame v dosahovaní postupných cieľov. Pokrok je už to, že niekto pravidelne prichádza do terénu.“
(dagu)
Najskôr išli cez osobné kontakty
Program Chráň sa sám funguje desať rokov. Občianske združenie Odyseus už vyzbieralo viac ako milión ihiel.
História občianskeho združenia Odyseus sa začína koncom 90. rokov. Vtedy u nás podobná organizácia nefungovala. Vlani vyzbierali milióntu ihlu.
Prví pracovníci, väčšinou študenti, sa stretli na tréningu o stratégiách na znižovanie rizík spojených s užívaním drog. V roku 1998 rozbehli priamu pomoc na ulici.
„Na začiatku to bolo o osobných kontaktoch,“ hovorí Soňa Javorková zo združenia Odyseus. Užívatelia, ktorí sa ako prví dostali k ich službám, sprostredkovali ďalších.
Miesta výmeny sa vybrali podľa toho, že tam užívatelia už predtým boli. K prvým lokalitám patrilo Šafárikovo a Hodžovo námestie, Krížna, Vajnorská.
S tým, ako sa zvyšoval počet pracovníkov, rozširovali sa aj oblasti pomoci. Veľmi skoro sa súbežne s výmenou ihiel spustil projekt na pomoc ľuďom, ktorí pracujú v sexbiznise. Úspešne funguje program poradenstva o drogách a bezpečnejšom sexe v prostredí festivalov.
Združenie už od začiatku spolupracovalo so zahraničnými organizáciami, postupne sa stalo členom medzinárodných sietí aj domácich komisií a pracovných skupín.
(dagu)
Svoje použité ihly si každý sám vhodí do bandasky. Tá sa potom zlikviduje v nemocničnej spaľovni. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |