šeci vyskúšat!“ „Neblbni! Já sa teraz budem vozit, teplúčko tu je, povyprávam sa s ludmi a tak.“
Ideme zo Šafárikovho na Starý most. „To si očul? Že most je celý hrdzavý, lebo nemal dobrú údržbu? Nošak do za to móže? Padesát rokú sem to neočul, až fčúl. Z teho je jasné, že mosel zhrdzavjet fčúl, za posledné volebné obdobjá. Tak ten, do ho nechal zhrdzavjet, ten ho sce aj zbúrat!“ „Neblbni! Postavajú nový, bude sa nám lepšje prevážat! Dobre bude, nebój sa!“
Vox populi, vox Dei... Zabudla som vystúpiť, vraciam sa pešo cez most a Hlavné námestie. Zo zazimovanej fontány sa na mňa z reklám usmievajú mladé, optimistické tváre. Hneď sa aj sama tak cítim. A chápem: tá fontána ani nerobí to, na čo je určená, a predsa zarába! To je od mesta zašifrovaný recept na šťastný život. Nemyslíte?
Autor: Milada Čechová
