Počas celého septembra prichádzali do Viedne deputácie z celého Slovenska so žiadosťou o politické a správne vyčlenenie Slovenska z Uhorska. Sám cisár František Jozef I. dokonca vyhlásil, že slovenské požiadavky „budú uvedené na všeobecnú spokojnosť“.
Avšak po kapitulácii uhorskej armády po bitke pri Világoši rakúska ministerská rada nečakane rozhodla o rozpustení slovenského dobrovoľníckeho zboru. Na vtedajšom bratislavskom vojenskom cvičisku, nazývanom Firšnál (Fürstenalle) pod velením Janka Francisciho a Štefana Marka Daxnera nastúpilo asi 1 200 slovenských vojakov.
Hlavný veliteľ zboru, barón Henrich Lewartowsky vykonal slávnostný akt a dva prápory vojakov po omši odpochodovali na Bratislavský hrad. Tu všetci zložili zbrane, vojaci ako odmenu dostali mesačný žold, dôstojníci žold za tri mesiace.
Dôstojníkov a vybraných dobrovoľníkov veliteľ pozval na slávnostný obed do hostinca U zeleného stromu (Carlton), kde ich vyzvali na ďalšiu službu v rakúskej armáde v samostatnom cisársko-kráľovskm slovenskom streleckom prápore. Z politického vývoja sklamaní vojaci ponuku odmietli.
Autor: združenie Devínska brána
