1970 – Aby sa žilo Slovákom v Bratislave lepšie a radostnejšie, usporadúvajú v plesovej sezóne nostalgické stretnutia rodákov zo všetkých kútov Slovenska. Park kultúry a oddychu poskytuje azyl Myjavčanom, Oravcom, Brezovčanom, Liptákom, Zemplínčanom... Bratislavčania sú zrazu v detstve a mladosti, keď ešte neboli Bratislavčanmi.
V posledný februárový deň som bol na podbradliansko-myjavskom plese. O týždeň plesajú Záhoráci. O náladu sa starajú legendárni záhorácki komici, bratia Balážovci so Záhorankou. Len starí rodení Bratislavčania nemajú v sezóne svoj ples. Pomaly je ich tak málo, že by PKO ani nenaplnili! A tak čakajú trpezlivo, kým nastane zmŕtvychvstanie ich starého mesta. (Netušia, že to potrvá ešte celé štvrťstoročie.)
Ale čosi sa podarilo založiť v tom roku 1970 aj Bratislavčanom! 1. apríla, na deň vtákov, sme založili v reštaurácii U zlatého kohúta pánsky klub!
Pamätám sa, že to bol nezvyčajný prvý apríl. Všade plno čerstvo napadaného snehu, meluzína skuvíňala v úzkych uličkách, ako keby jar nemala vôbec prísť! Ale v novozaloženom pánskom klube bolo veselo. Hŕstka bratislavských pánov bola pasovaná na bohatierov Zlatého kohúta.
Mal som tú česť stať sa bohatierom a doteraz mám zarámovanú menovaciu listinu veľkú ako plagát s básňou Janka Smreka, ktorú napísal pre tento účel a všetky menovacie dekréty vlastnoručne podpísal. Treba uznať, že nápad pána Letricha, vedúceho reštaurácie U zlatého kohúta, sa ujal. Akurát ženy boli urazené. Klub bol pánsky a ženy doň nemali prístup.
Ale v roku 1970 nemali feministky takú moc ako dnes. Je síce pravda, že Elena Ťapajová už uverejňovala interview s význačnými osobnosťami v Slovenke, ale tá Slovenka nemala s feminizmom nič spoločné. Doteraz vychádzame s pani Ťapajovou dobre, a Slovenka vychádza v dobrom náklade.
6. júna roku 1970 sa oženil Paľko Mikulík. Marián Labuda už prenikol do bratislavských lekárskych kruhov a doteraz je obklopený kapacitami. Ja som videl po prvý raz farebnú televíziu. Farebnú majú zatiaľ iba ministri a tak som k jednému z nich chodil pozerať futbal. Futbal vo farbe je niečo úplne iné ako čiernobiely.
Skutočnosť však v Bratislave začiatkom sedemdesiatych rokov farebná nebola. Po páde Dubčekovho „socializmu s ľudskou tvárou” zostalo plno bratislavských kamarátov na Západe.
Dajakým zázrakom som sa dostal na pár dní do Zürichu a poplakali sme si s Traditionalom – bratislavskou džezovou kapelou, ktorá zostala vonku skoro kompletne, na ich novom pôsobisku v Casa bare. Ale Lúčnica sa z japonskej Osaky vrátila do nohy a zvykala si platiť korunami namiesto jenov. Mali v Japonsku obrovský úspech, napokon, ako vždy a všade vo svete. Prežíval som s nimi všetky radostné návraty. Bol som veľkým obdivovateľom tanečnice z Lúčnice a samozvaným predsedom ZRPL – združenia rodičov a priateľov Lúčnice.
Juraj Hertz v roku 1970 získal v Monte Carle veľkú cenu za film Sladké hry minulého leta. Bol nakrútený na motívy Maupassantovej poviedky Muška a hrali v ňom najkrajší slovenskí herci. Film premietali aj v Japonsku. Najväčší úspech mal Maco Debnár, lebo Japonkám sa páčia odjakživa zápasníci sumo.
V roku 1970 sme raz v noci prešli autom cez Liga pasáž. Meno šoféra neprezradím, aj keď ten dopravný priestupok, ktorý sme spáchali v roku 1970, policajti už určite vymazali. Lebo namazaní sme neboli. Išlo len o stávku, či prejdeme autom cez Liga pasáž. Čestné slovo.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou. Jednotlivé kapitoly predstavujú rok, v ktorom sa odohráva rozprávaná udalosť. K jednému roku sa niekedy viaže i viac autorových rozprávaní – o historicko-politickom dianí, zaujímavých ľuďoch či stretnutiach s nimi.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
