BRATISLAVA. Pri najbližších komunálnych voľbách si Bratislavčania zvolia menej poslancov. Vyplýva to zo zákona o hlavnom meste, ktorý v parlamente zmenili pred dvoma týždňami. Podľa neho už nebude mať mestské zastupiteľstvo 80 poslancov, ale len 45.
Podobne sa budú znižovať aj počty miestnych poslancov, z celkových 391 ich môže byť najviac 277.
Menej kontroly a šetrenie
Zníženie počtu poslancov navrhol račiansky starosta a predkladateľ zákona Ján Zvonár, a primátor mesta Andrej Ďurkovský to podporil. Niektorí poslanci nie sú nadšení.
Pavol Frešo (SDKÚ) to v parlamente nazval masívnou redukciou a obáva sa, že menej poslancov bude znamenať menej kontroly. „To znamená obrovský moloch, akým magistrát bezpochyby je, bude mať úradnícky len a len menšiu kontrolu zo strany poslancov.“
Pavol Minárik (KDS) tvrdí, že znížením počtu poslancov sa neušetrí. „V malých obciach, kde až 80 percent výdavkov sú platy poslancov a starostu, by to bolo veľké šetrenie. Ale v Bratislave nie.“ Navyše to podľa neho zvyšuje disproporciu, váha hlasu obyvateľa poslancovi v Petržalke a v Devíne nebude rovnaká. V prvej mestskej časti bude treba na zvolenie poslanca asi 12-tisíc ľudí, v Devíne asi 800. Minárik si dokonca myslí, že keby túto nerovnosť napadol na Ústavnom súde, uspel by.
Zvonár ale hovorí, že zníženie prinesie šetrenie, odhaduje, že na jedného mestského poslanca treba vynakladať najmenej 10-tisíc korún.
Košice majú najviac
Najviac poslancov na počet obyvateľov majú Košice. Oproti Bratislave majú asi polovicu počtu obyvateľov, ale 50 mestských poslancov, čiže o päť viac ako bude mať hlavné mesto. V roku 2006 sa menil zákon, z 80 sa znižoval ich počet na 50.
Košice majú 22 mestských častí (Bratislava len 17), v zastupiteľstve teda musí byť každá zastúpená. „Je to logické. Počet mestských častí vopred určuje počet poslancov,“ hovorí Martin Boritáš, poslanec Košíc. O ďalšom znižovaní podľa neho reč nebola, ale podľa neho by to nebol problém. „Muselo by sa rozlišovať. Je nedôstojné, aby veľké sídlisko aj malá časť ako džungľa mali po jednom poslancovi,“ hovorí Boritáš.
Jedna plus štyri
Nerovnosť by mohlo vyriešiť iné územnosprávne členenie Bratislavy. Poslanec Pavol Kubovič (SDKÚ) napríklad hovorí o tom, že by mesto nemalo 17 mestských častí, ale iba päť. „Staré Mesto ako také by bolo pod správou magistrátu, teda mestských poslancov. Tie ďalšie štyri mestské časti by boli bývalé obvody Bratislavy,“ povedal.
Poslanec Martin Kuruc (Občiansky klub) v parlamente navrhol ešte menej ako 45 mestských poslancov – iba 36, tak ako je to v zastupiteľstve kraja.
Na 10-tisíc Bratislavčanov pripadne 7,5 volených zástupcov. V iných krajských mestách Slovenska sú to najviac štyria, len v Košiciach až 15. Aj Košice totiž majú dvojstupňovú samosprávu ako Bratislava.
