Remeselníčky lásky: Korunová Malvínka
Krvavá stopa doviedla ďalšiu nemeckú hliadku až k domu, kde bývala Malvínka. Stopy pokračovali až k dverám jej bytu. Vo chvíli, keď sa hliadke podarilo dostať dnu, ozval sa zo spálne výstrel. Mŕtve telo Maťa Mendela odviezli na pitvu a Malvínku na policajné riaditeľstvo.
Na druhý deň noviny písali o krvavej dráme a Malvínku pod iniciálkami M. K. označili lokálkari za osobu pochybnej existencie, ktorá iste neujde zaslúženému trestu. Po niekoľkomesačnej väzbe v Justičnom paláci ju policajný trestný sudca s výstrahou a pokarhaním z väzby prepustil.
Korunová Malvínka sa inšpektorovi Šetaffymu v búrlivých povojnových rokoch načas stratila z očú. Ale keď začala po Víťaznom februári akcia očisty Bratislavy od prostitúcie, objavil jej meno v zozname Úradovne národnej bezpečnosti zo 14. decembra 1948. Ocitla sa medzi päťdesiatimi deviatimi zadržanými osobami, ktoré sa zaoberali prostitúciou a kupliarstvom. Načas si pobudla v pracovnom tábore v Novákoch a keď bratislavská dimitrovka sprevádzkovala súkareň viskózového hodvábu v novom Závode mieru, ponúkli aj Malvínke možnosť vymeniť tábor za fabriku.
Danubiuska, kde pred takmer dvadsiatimi rokmi začínala, sa medzitým zmenila na emdéžetku, Šimy-šimy salón bol zlikvidovaný – len mikádo, teraz pod názvom trvalá, stále stálo len tridsať korún. Malvínka by si ho bola teraz mohla dovoliť dať urobiť aj dvakrát do týždňa. Ale načo, keď každú sobotu večer musela do závodného klubu ROH povinne chodiť na prevýchovné prednášky.
Na nich z nej po niekoľkých mesiacoch urobili uvedomelú občianku a celá jej minulosť zostala ukrytá v dvoch krátkych policajných záznamoch.
Pokračovanie nabudúce
