1969 – Ešte funguje v Perugii ma Zelenej ulici striptíz. Len čo sa začali striptérky minulý rok v rámci nástupu „socializmu s ľudskou tvárou” vyzliekať, už aj s tým budú musieť tohto roku prestať! Po príchode spriatelených armád, ktoré boli možno na bratislavské striptérky zvedavé, striptíz zrušili. Škoda, lebo tento druh umeleckej produkcie si získal v Bratislave veľa priaznivcov.
Ja som bol v Perugii každý večer. Len čo sme s Lasicom dohrali Soirée, premiestnil som sa na striptíz. Striptérky ma už poznali. Podaktoré sa ešte hanbili vyzliecť celkom donaha, ale zo dňa na deň im to šlo lepšie. Horšie to bolo s obecenstvom. Slovač bola v tom čase ešte veľmi okúňavá. Najmä na organizovaných predstaveniach.
V rokoch 1968 a 69 bolo celkom samozrejmé, že na MDŽ kúpili muži ženám k sviatku vstupenky na striptíz. Bolo to za peniaze ROH, čiže na striptíze boli všetci. Ale pretože sedeli v hľadisku s manželkami, strašne sa hanbili pozerať smerom na javisko. A tak sa tie chuderky vyzliekali a muži sa od hanby išli prepadnúť. Ešteže sa hanbili aj daktoré účinkujúce, takže sa atmosféra na striptíze ustálila.
Pochúťkové boli aj dievčiská, ktoré pomedzi stoly predávali kvety a cigarety bez podprsenky. Keď sa to nahlo ponad stôl, pokúšali sa o našinca mdloby.
Fotografka Zuzana Mináčová stačila mať ešte vernisáž snímok z augusta 1968, ale totalitná moc už priťahovala lis. Hneď 18. januára sa upálil na protest proti okupácii Československa v Prahe študent Jan Palach a 25. januára, keď mal pohreb, držala minútu ticha aj Bratislava. Solidarita z nás ešte nevyprchala. V divadle sme čítali pred predstavením nekrológ. Divadlo na Korze pomaly balilo krám.
Bratislavčania dali najavo svoju náladu cez hokej. Keď dal na MS Jožo Golonka Sovietskemu zväzu druhý gól, bolo to v prvý jarný deň 21. marca a vyhrali sme vtedy nad Rusmi 2:0, celá Bratislava jasala dlho do noci. V oknách svietili sviečky a všade horela túžba po slobode.
Ernest Weidler vysiela Modrú vlnu a koria sa mu ženy všetkých vekových kategórií. Redaktor vydavateľstva Tatran Gabo Rapoš chystá vydať našu korešpodenciu s Lasicom a Horníčkom pod názvom Terno. Rukopis však už do tlače nešiel.
V tom roku už zasa všeličo nešlo do kín a nad domami zažiarili neónové reklamy Sovietske železnice – náš vzor, Svetu mier! a iné neodolateľné nápisy. Široko-ďaleko najgeniálnejší nápis bol v Pezinku pri Bratislave: Vinárske závody Pezinok zdravia všetky pokrokové sily sveta!
Ak ste si chceli kúpiť v roku 1969 zahraničné auto, museli ste si obstarať tuzexové bony. V Tuzexe vám predali buď Renault 8, alebo Fiat 600. Bony vám predali pod rukou buď na východnom Slovensku, alebo na Myjave. Z tých krajov malo najviac ľudí príbuzných na Západe.
Na sklonku roku 1969 umrela stála členka SND Frída Bachledová, výrazná postava slovenského divadelníctva. Alexander Dubček sa stal veľvyslancom vo vytúženom Turecku, a Armstrong (Američan slovenského pôvodu) pristál ako prvý človek 21. júla na Mesiaci! Všetci sme boli od radosti dva dni opití.
So skupinkou kamarátov na čele so spisovateľom Vladom Bednárom sme vydali desať čísel humoristického časopisu Infarkt. Popri ňom vychádzala jeho príloha Mladá tvorba. Po desiatich číslach súdruhovia spozorneli a umravnili nás.
Na Bratislavu začali padať počas roku 1969 kosáky a kladivá a postupne nás začal opäť kropiť hustý komunistický dážď.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou. Jednotlivé kapitoly predstavujú rok, v ktorom sa odohráva rozprávaná udalosť. K jednému roku sa niekedy viaže i viac autorových rozprávaní – o historicko-politickom dianí, zaujímavých ľuďoch či stretnutiach s nimi.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
