BRATISLAVA. Obchodné domy, tak ako fungovali v posledných rokoch minulého storočia, strácajú svoj význam. Predbehli ich veľké obchodné centrá, na jednom mieste ponúkajú najrôznejší tovar, zároveň sú tam kiná, kaviarne, reštaurácie, detské kútiky, veľké parkoviská.
Pôvodné obchodné domy majú výhodnú polohu, viaceré sa dostali do súkromného vlastníctva. Investori namiesto nich plánujú stavať polyfunkčné objekty. Niektoré chcú prerobiť opäť na obchodné priestory, tak aby vyhovovali požiadavkám súčasných kupujúcich.
Zmeniť by sa mal jeden z najstarších obchodných domov Dunaj, ktorý pôvodne postavili pre firmu Brouk a Babka, obchodný dom Ružinov či obchodný dom na Mierovej, v ktorom sídlia firmy ZooDom a Mountfield.
Zámery ešte môžu ovplyvniť dôsledky finančnej krízy. Niektoré projekty sa tak nemusia dostať ďalej ako po veľkolepé vizualizácie.
Čakanie na Yosaria Plaza
Problémy s úverom otvorene priznáva len investorská spoločnosť Yosaria Plaza. Peniaze sa im nedarí zohnať už dlhšiu dobu. Meškali aj prípravné stavebné práce v roku 2006.
Starú budovu rozobrali a stavba sa zastavila. V ohradenom priestranstve ostali len základné múry. Obyvatelia sa obávajú, že stavba nebude nikdy hotová.
Ivan Líška za investora povedal, že o tomto čase už mali čerpať úver. Zabránila v tom kríza. Líška hovorí, že konzorcium bánk zastavilo financovanie rôznych bankových produktov. Naposledy odhadoval začiatok výstavby na toto leto.
Kosačky vystrieda Perla
Neďaleko od pozostatkov ružinovského obchodného domu by malo stáť päť veží Perla Ružinova. Teraz je tam obchodný dom s predajňami Mountfield, ZooDom a inými menšími prevádzkami.
Stavať sa má na vedľajšom pozemku aj na mieste súčasných obchodov. Na celý projekt majú stavebné povolenie.
„Momentálne je priskoro posúdiť, aký dopad bude mať finančná kríza a preto pokračujeme podľa plánu,“ povedal Filip Jamriška za spoločnosť M-Invest Slovakia Mierová. O znižovaní cien, ako je to v prípade luxusných bytov River Park spoločnosti J&T, vraj neuvažujú. „Naše ceny sú od začiatku nastavené podľa skutočného trhu a preto nie je dôvod na zľavy,“ reagoval Jamriška.
Veže Diamant, Rubín, Smaragd a Zafír majú byť obytné. Dve z nich by mali byť 12-podlažné, zvyšné 16-podlažné, tak ako aj administratívna veža Platinum. Spájať ich má obchodná galéria. Začala sa už výstavba prvej etapy, postavia jeden nižší obytný objekt a administratívnu vežu. Teraz robia prekládku sietí. Prvá etapa by sa mala skončiť v novembri 2010. Zvyšné tri veže chcú začať stavať v strede budúceho roka.
OD Lamač sa nemení
Obchodný dom na konci Lamača pôvodné predajne opustili, teraz je tam nábytok. Majitelia pozemkov v jeho okolí v lokalite Staré záhrady dali vypracovať urbanistickú štúdiu. Umožňuje, aby sa OD Lamač využíval ako pôvodne, po úpravách z neho malo byť obchodno- kongresové centrum.
Prednosta miestneho úradu v Lamači Ľubomír Plai povedal, že od schválenia štúdie sa s týmto priestorom nič nedeje. Patrí súkromníkovi, závisí teda od neho, čo so starým obchodným domom urobí.
O obchodný dom Lamač v minulosti prejavila záujem obchodná sieť Billa aj Hornbach, z predaja neskôr zišlo.
Dunaj už nepredávajú
Hovorí sa aj o úpravách obchodného domu Dunaj na Námestí SNP. Starší Bratislavčania si ho ešte pamätajú ako obchodný dom firmy Brouk a Babka. Stavba je vyhlásená za kultúrnu pamiatku, druhú časť pristavali v 80. rokoch minulého storočia.
„Momentálne pracujeme na stavebnom povolení na rekonštrukciu a prestavbu objektu,“ povedala za developera Orco Petra Šedinová. O budúcich plánoch s Dunajom vedenie spoločnosti rokuje.
Orco sa už snažilo budovu Dunaja predať, nenašlo však vhodného kupca. V projekte chce pokračovať, ale s partnerom.
Na mieste súčasného obchodného domu Dunaj sa obchodovalo ešte za čias Keltov. Neskôr tam vznikol prvý viacpodlažný obchodný dom.
Obchodný dom Dunaj je prepletený s tradíciou predaja a obchodu už od dávnych čias. Na mieste Námestia SNP, kde Dunaj stojí, kedysi sídlili Kelti. Tieto dohady potvrdzujú aj nálezy keltských mincí s nápisom Biatec. Išlo vraj o nadregionálne centrum remesla, obchodu a moci.
Námestie SNP nieslo od roku 1879 názov Trhové a bolo miestom stretnutí kupcov z rôznych krajov.
Obchodný dom, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, patrí k typickým funkcionalistickým budovám Bratislavy.
Pre obchodných podnikateľov Brouka a Babku ho v rokoch 1935 - 1936 navrhol známy slovenský medzivojnový architekt Christian Ludwig. Je aj autorom neďalekého prvého bratislavského „mrakodrapu“ – Manderláku.
Vladimír Tomčík, ktorý sa venuje histórii Bratislavy, hovorí, že s výstavbou sa spájali štrajkové udalosti a sťažnosti slovenských robotníkov. V čase hospodárskej krízy totiž na stavbe zamestnali len českých.
Brouk a Babka mali na Slovensku prvenstvo v tom, že si dali vystavať viacpodlažný obchodný dom. „Ľudia sa na schodoch sácali a postrkovali, stále ich tam bolo plno,“ spomína 73-ročná Bratislavčanka Mária. Obchod si pamätá z čias, keď chodila do školy. „Dole predávali galantériu, šály, rukavice. Na vyšších poschodiach mali odevy. Bolo to jediné miesto, kde sa dali zohnať aj módne výstrelky.“
Hovorí aj o tom, že vo výkladoch vystavovali tovar, ktorý bol predtým na medzinárodných výstavách. „Donekonečna som sa na tie výklady chodila pozerať.“
Obchody v dnešnom ponímaní sú v meste od konca 19. storočia.
Utorok a sobota boli kedysi v Prešporku trhové dni. Okrem nich bývali ešte v meste výročné jarmoky. Vladimír Tomčík zo združenia Devínska brána hovorí, že v stredoveku tu bolo dostať všetko.
„V meste bol zeleninový, uhľový aj senný trh, predávali sa tu komodity aj oblečenie.“ Obchody v dnešnom ponímaní sa začali objavovať v poslednej tretine 19. storočia, obchodné domy až v období prvej republiky.
„Prvým bol ASO v roku 1922 na terajšom Námestí SNP vedľa milosrdných,“ hovorí Tomčík. Premenoval sa na Kamzík. Prvým, ktorý aj bol stavaný ako obchodný dom, bola Teta na Dunajskej. Otvárali ju v roku 1926. „Predávali sa tu aj látky, hračky a športové potreby, zo strany Grösslingovej boli lahôdky.“ Boli tam štyri páry pultov, pracovalo tu v tom čase 60 predavačiek. V 60. rokoch tu zostali už len potraviny, Teta sa zmenila na prvý supermarket.
Špeciálna kapitola bola Stará tržnica, otvorili ju pred 90 rokmi. Dole boli potraviny, hore kóje s hydinou, lahôdkami, rybami a hubami. Tomčík hovorí, že sortiment morských darov bol oveľa väčší ako dnes. A nakupujúci dostali k rybám aj rybaciu kuchársku knihu.
Obchodné domy z čias komunizmu už nestačia požiadavkám súčasných kupujúcich.
Za bývalého režimu sa obchodné domy stavali, aby sa predaj koncentroval na jednom mieste. Ak chcú prežiť teraz, musia upraviť svoje priestory aj filozofiu predaja. Hovorí to analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský.
V centrách väčších miest sa stavali obchodné domy Prior a obchodné domy spotrebného družstva Jednota. Tovar býval rozdelený podľa poschodí. Priestory nerátali so skladovaním, pri výklade tovaru vznikali prevádzkové problémy.
Stávalo sa, že v obchodoch rôzny sortiment chýbal. „Nemuseli veľmi dbať na konkurenciu,“ povedal Drahovský. „Plnili sa tak, aby uspokojili aspoň časť záujemcov.“
Pôvodné obchodné domy už nespĺňajú to, čo sa v súčasnosti od nakupovania očakáva. Nemajú často väčšie parkoviská. Ponukou niekedy pripomínajú tržnice. Drahovský hovorí, že kupujúcim najviac chýba spoločenská atmosféra, aká je v obchodno-zábavných centrách. „Absolútne porazili ideu obchodných domov.“
Podľa neho by im pomohlo, ak by z budov nechali len plášť, vnútro kompletne prestavali a pridali služby, na aké je teraz kupujúci zvyknutý.
 Urbanistická štúdia Staré záhrady umožňuje obchodný dom Lamač prestavať. Zatiaľ o to nikto nežiadal. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
 Na mieste obchodného domu s predajňami Mountfield a ZooDom má stáť päť veží s názvom Perla Ružinova. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
 Viliam Malík: Otvorenie obchodného domu Brouk a Babka na dnešnom Námestí SNP v 30. rokoch. Z KNIHY BRATISLAVA ZADNÝM VCHODOM, VYDAVATEĽSTVO FOTOFO |
Autor: dot
