BRATISLAVA. Klzisko v centre mesta tento rok nebude. To, ktoré bolo na Hviezdoslavovom námestí, najprv zmenili z prírodného ľadu na syntetický a minulý rok definitívne zrušili.
V roku 2005 chcela mestská časť Staré Mesto riešiť problém klziska v centre, ktoré nemohli prevádzkovať pre teplé počasie. Inštalovali sem syntetickú ľadovú plochu, ktorá síce nebola závislá od počasia, ale klzisko bolo v niektoré dni takmer prázdne.
Na syntetiku si nezvykli
Hovorkyňa Starého Mesta Alena Kopřivová povedala, že na syntetický ľad si ľudia nezvykli a kritizovali ho.
Ľadovú plochu, ktorú Staré Mesto kúpilo za tri milióny, presunuli do areálu Základnej školy na Mudroňovej.
Tento rok v januári prestala fungovať aj celoročne prístupná ľadová plocha v Avione. Zatvorili ju pre prestavbu nákupného centra, opäť ju však otvoria 20. decembra. Denne bude vo vyhradených hodinách prístupná verejnosti. Vstupné zostalo 30 korún (1 euro). Dajú sa tu aj požičať korčule.
Klziská s prírodným ľadom
Klzisko s prírodným ľadom otvoria túto sezónu v Ružinove a Vajnoroch. Ružinovské je pri Štrkoveckom jazere v areáli hier Radosť.
„Mobilnú ľadovú plochu montujeme a plánujeme otvoriť 6. decembra. Záleží však od počasia, keďže ide o prírodný, nie syntetický ľad. Na spustenie prevádzky potrebujeme, aby sa teplota isté obdobie pohybovala aspoň okolo nuly,“ povedala Kristína Kövešová z Ružinovského športového klubu.
Minulú sezónu sa podarilo klzisko sprevádzkovať až v januári. Po otvorení bude denne prístupné verejnosti zadarmo.
Na Mikuláša by malo začať fungovať aj klzisko v rekreačnom areáli Alviano vo Vajnoroch.
Každý deň bude otvorené aj pre verejnosť, Vajnorčania sa vo vyhradených hodinách od pondelka do štvrtka budú môcť korčuľovať zadarmo.
Petržalka sa klziska vzdala
Petržalka mala klzisko na Jiráskovej ulici. Zostali tu po ňom dnes už len mantinely. „Ľadovú plochu sme dva roky neprevádzkovali, pretože na to nebolo vhodné počasie,“ povedal Ľubomír Andrassy, hovorca mestskej časti. Fungovať nebude ani túto sezónu.
„Potrebovala by opravu a peniaze na to by muselo schváliť zastupiteľstvo. Namiesto toho sa samospráva rozhodla plochu predať, nik však o ňu nemá záujem,“ povedal Andrassy.
Chladenie petržalskej plochy zabezpečoval freón a zariadenia fungujúce týmto spôsobom už nebude po roku 2010 možné prevádzkovať.
Dodal, že mestská časť sa zameria na vytvorenie klzísk v zastrešených halách. Kým ľadová plocha fungovala, Petržalku stála prevádzka asi milión ročne.
Fungovať tento rok už nebude ani klzisko v Podunajských Biskupiciach. Na bytovom podniku, ktorý ho prevádzkoval, sa nám nepodarilo zistiť prečo.
Klzisko na nábreží
Na Tyršovom nábreží by aj tento rok malo fungovať klzisko, ktoré prevádzkuje jeden z mobilných operátorov.
„V závere minulej sezóny prejavila spoločnosť záujem opäť klzisko prevádzkovať, ale zatiaľ sa na nás neobrátili,“ povedal hovorca Petržalky. Dodal, že minulý rok sa im ľadová plocha dvakrát celkom roztopila a problém bol aj s ľuďmi, ktorí autami parkovali až pri okrajoch klziska.
 Na Hviezdoslavovo námestie sa klzisko už nevráti. FOTO – SITA |
 Mobilnú ľadovú plochu, ktorú Petržalka umiestňovala na Jiráskovu ulicu, sa samospráva pokúsila predať, nik ju však nechcel. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
Od soboty začali pre verejnosť fungovať aj klziská na dvoch bratislavských zimných štadiónoch. Počas pracovného týždňa fungujú len dve hodiny.
Pre verejnosť sú už na korčuľovanie od soboty otvorené dva zimné štadióny - na Harmincovej ulici a Zimný štadión Ondreja Nepelu.
Oba spravuje mestská organizácia STaRZ a počas pracovného týždňa sú otvorené len jeden deň, jeden na jeden a pol a druhý na dve hodiny. Počas víkendových dní štyri hodiny.
„Žiadnu kritiku v súvislosti s tým, že by to nestačilo, sme nezaregistrovali. Počas prázdnin je však harmonogram otváracích hodín ako každý rok rozšírený,“ povedala Katarína Szabóová zo STaRZ-u.
Prvé umelé klzisko otvorili v roku 1871. O desať rokov neskôr nariadil minister školstva urobiť klziská na školských dvoroch.
Bratislavčania kedysi využívali na korčuľovanie len zamrznuté prírodné vodné plochy, obľúbené boli jazerá na Železnej studienke.
Prvú umelú striekanú ľadovú plochu v meste otvorili v roku 1871. Klzisko bolo v Pálfiho záhrade pod Bratislavským hradom. Záhrada bola medzi súčasnou Zámockou a Zochovou ulicou.
Klzisko slávnostne otvorili 14. decembra 1871. Večerné korčuľovanie pod 64 plynovými lampami bolo veľkým lákadlom a plocha bola stále plná.
Podľa zachovaného plagátu z roku 1874, ktorý pozýva záujemcov o korčuľovanie na klzisko Edlgasse, dirigoval 8. januára toho roku Vojenskú hudbu veľkokniežaťa von Badena na korčuliarskej slávnosti slávny kapelmajster Franz Lehár.
Obľúbené korčuľovanie preniklo dokonca nariadením ministerstva školstva koncom 19. storočia do osnov školskej telesnej výchovy a v roku 1891 nariadil minister školstva zriadiť na školských dvoroch klziská.
