Remeselníčky lásky: Korunová Malvínka
Malvínka si mohla dovoliť vlastnú krajčírku, ktorá jej strihala šaty rovno na telo, šila ich z lesklých hladkých látok, po ktorých ruka klienta aj nechtiac hneď skĺzla k jej báječnému zadočku.
Keď za ňou skĺzol i jeho vzrušený zrak a objavil pevné lýtka blyštiace sa hodvábom béžových, telových pančúch, už len omámene zašepkal: „Priplatím aj za ďalšiu hodinu.“
A vyskytol sa u nej i český básnik (pre slovenských poetov bola táto vydrická dámička pridrahá) a keď sa Malvínka v módnom chlapčenskom účese, v priliehavých a na telo prilepených šatách po kolená, pod ktoré si prvýkrát obliekla módne čierne galotky, pred ním zvodne zakrútila, básnik očarene povedal: „A vítr ze šatú přesladké údy tesá,“ a požiadal Malvínku o ceruzku a papier, aby si hneď ten verš zapísal. Nepriplatil si ďalšiu hodinu, vypil jej všetko šampanské, ale Malvínka mala z neho aj tak úžitok: za tie svoje „presladké údy“ si potom od klientov, ktorí si ich vedeli náležite vychutnať, pýtala o stovku viac.
Keď si chcela dať pauzu, prenajímala izbu dievčatám z ulice, taxa na dve hodiny dvadsať korún a päť navyše, keď dievča prišlo s dvoma zákazníkmi.
A práve v tom byte prichýlila v štyridsiatom treťom aj dezertéra zo šiesteho pracovného práporu Maťa Mendela, mladého krásneho Žida. Nezištne mu poskytla stravu i svoje lôžko, ba ukojila i svoju ženskú zvedavosť...
Maťo vyzeral ako echt dajčer a keďže pod lampou zvykne bývať najväčšia tma, často pre bezpečnosť, aj keď mala Malvínka klientov, vysedával cez deň v hostinci U dobrého anjela, v tom čase zarizovanom a premenovanom na Beim guten Engel. Folksdojč arizátor Schwarz hneď umiestnil aj nad vchodové dvere dvojjazyčný nápis Tu sa zdraví Heil Hitler! Maťo s tým nemal problém, zdravil hlasno, debatoval s hosťami, hexelstubmi z Podhradia prešpuráckou nemeckou hatlaninou (vyrástol na Židovskej a Mikulášskej ulici). Počúval stále pre neho nádejnejšie správy z nemeckého frontu a bol by tak možno prežil U dobrého anjela do konca vojny, keby sa z dlhej chvíle nedal na malú šmelinu s cigaretami.
Keď ho raz v Royko pasáži chceli legitimovať dvaja fízli, zbytočne sa splašil, vytiahol pištoľ a začal v pasáži strieľať. Podarilo sa mu ujsť, dostal sa až na Vydricu, kde sa mu postavili do cesty dvaja nemeckí vojaci, vystrelil i na nich, jedného zabil a druhého zranil.
Pokračovanie nabudúce
