1968 – Aby som si na všetko v tom roku spomenul čo najpresnejšie, zháňam svoj diár z toho roku. Prehľadal som celý byt. Neviem nájsť diár z roku 1968! Sedím bezradne vo svojom bratislavskom byte a spomínam na ten rok...
Á, už viem, kde je môj diár z roku 1968! Niekde vo veľkoskladoch štátnej tajnej bezpečnosti. „Politické” písomnosti, články, výstrižky, diár som vtedy odniesol na chalupu mimo Bratislavy. Vtedy mi prehľadali celý byt oni. Aj na chalupu prišli v nedeľu. (ŠtB pracovala aj v nedeľu.) Kufor s diárom si vzali so sebou...
A tak tu sedím v starej Bratislave skoro štyridsať rokov po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy a spomínam si na svoje 27. narodeniny. Ruské tanky prišli rovno na oslavu mojich narodenín! Bola letná augustová noc, okolo mňa plno kamarátov, veselili sme sa. Okolo tretej nad ránom, keď bola narodeninová párty u nás doma v najlepšom (už sa aj tancovalo), vošli do Dunajskej ulice tanky. Môžem vám povedať, že to narobilo dosť hluku. A nielen to. Naša ulica už vtedy bola zaprataná zaparkovanými autami a tanky sú dosť široké dvojstopové vozidlá. Osobné autá lietali od tankov na chodníky ako zápalkové škatuľky...
Z balkóna nad Liga pasážou to vyzeralo skutočne ako v americkom filmovom horore. Naposledy vošla do Bratislavy sovietska armáda v apríli roku 1945. Podaktorí ľudia vtedy hádzali na tanky kvety. Teraz – v auguste roku 1968 – sme kvety nehádzali, hoci som ich mal na svojich narodeninách dostatok.
Krútil som neveriacky s pohárom v ruke hlavou. Uprostred Európy v noci chodia po mojom meste tanky! Nestrieľali. Len hučali, strašili, robili na nás bu-bu-bu. Okupácia bola po odbornej stránke skutočne na vysokej úrovni. Sovietski vojaci ani nevedeli, kde sú. Bratislavský rozhlas a televízia vysielali proti okupantom ešte tri dni po obsadení krajiny... ba i týždeň. Tí, čo obsadili vysielačky, sa nevyznali ani do káblov, ani do frekvencií – do ničoho. Mali nás vystrašiť, aby obnovili poslušnú úctu k Sovietskemu zväzu – ale tí, čo prišli, boli sami dosť vystrašení.
Na druhý deň na Námestí SNP hľadeli Rusi z tankov na protestujúce davy vazalov. Hore na veži kostola milosrdných bratov sa pobili holuby. Zatrepotali krídlami a mladučkí vojaci z tankov spustili na vežu paľbu zo všetkých strelných zbraní. Celé námestie pri streľbe na holuby zaľahlo na chodníky. Aj oni sa báli, aj my sme sa báli. Teraz po desaťročiach by sa Bratislavčan mohol nad tým všetkým usmiať, ale boli aj nevinní mŕtvi. Padli náhodou. Nie v boji. Vládol všeobecný strach. Uprostred Európy v 20. storočí sme sa všetci báli! Obsadili nás cudzie vojská. Utekal som do trafiky a vykúpil som všetky Bystrice. Bál som sa, že budeme musieť fajčiť ruské cigarety. Že budeme musieť platiť ruskými peniazmi. Ale Brežnev si s Husákom dali po vodke a to nás skonsolidovalo.
V okupovanej Bratislave vychádzali ešte zopár dní slobodné noviny, znel slobodný rozhlas, dokonca sme schovaní v sklade nábytku na predmestí za horou skríň a stolov vysielali ilegálne televízny zábavný program! Okupácia bola po odbornej stránke skutočne na vysokej úrovni!
Akurát mi potom naši eštebáci zapotrošili diár z roku 1968 – takže sa už teraz detailne na jednotlivé dni roku 1968 v starej odbojnej Bratislave nepamätám. Ale možnože u vás neboli a vy sa pozriete do svojho diára.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou. Jednotlivé kapitoly predstavujú rok, v ktorom sa odohráva rozprávaná udalosť. K jednému roku sa niekedy viaže i viac autorových rozprávaní – o historicko-politickom dianí, zaujímavých ľuďoch či stretnutiach s nimi.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
