NOVÉ MESTO. Rozsiahla časť areálu Istrochemu už roky chátra. Staré opustené budovy s vybitými sklami a pokreslené grafitmi sú ponechané osudu od čias, keď sa v nich skončila výroba. Zóna sa nachádza bezprostredne pri železničnej trati.
„Pohľad na východnú priemyselnú zónu z vlakov prichádzajúcich do Bratislavy je dnes určite nehodný hlavného mesta,“ hovorí urbanista Bohumil Kováč. „Opustený areál sa využíva na rôzne provizórne aktivity, predovšetkým však ide o asociálne územie.“
Zónu majú obnoviť
Pavol Zelenay z Istrochemu hovorí, že zóna je územím priemyslu a podnikateľských aktivít a služieb. „Naše plány sú v súlade so stratégiou pokračovať v prevádzkovaní existujúcich výrob.“ Na otázku, aká výroba v budovách prebieha, neodpovedal. Pripustil však, že niektoré sa nevyužívajú. „V častiach areálu, ktoré nie sú využité, plánujeme postupne revitalizovať územie,“ povedal Zelenay. K otázkam, v čom bude revitalizácia spočívať a kedy ju plánujú urobiť, sa Zelenay nevyjadril.
„Územie Istrochemu prešlo v súčasnosti rozsiahlou reštrukturalizáciou. Vlastný fungujúci podnik sa nachádza na minimalizovanom území,“ hovorí námestník primátora Tomáš Korček. „Chceme vytvoriť podmienky na prebudovanie zóny až po Zlaté piesky na polyfunkčné územie s výrazným zastúpením zelene a možností pre šport a voľný čas.“
Keďže závod a pozemky vlastní súkromná spoločnosť, prestavba závisí od postupného utlmovania výroby vlastníkom.
Napriek tomu, že pozemok chráni SBS služba, nie je dostatočne zabezpečený proti vniknutiu cudzích osôb. Dôkazom sú odkazy na stenách, ktoré tam nechali sprejeri. „Neoprávnené vstupy riešime pomocou polície,“ povedal Zelenay.
Areál môže byť potenciálne nebezpečný, keďže budovy chátrajú už roky. Z hľadiska ochrany životného prostredia je závod podľa inšpekcie v poriadku. „Ochrana životného prostredia je u nás na vysokej úrovni a nie je dôvod na obavy ohľadom úniku nebezpečných látok,“ hovorí Zelenay.
Riešenie z Porúria
Urbanista Bohumil Kováč hovorí, že v areáli je niekoľko budov, ktoré by mohli prebrať nové funkcie a vytvoriť podmienky pre vznik kultúrneho a spoločenského centra spojeného s bývaním. Ako príklad uvádza Nemecko, kde niektoré časti stavieb konzervujú a umelecky využívajú. „Takto sa zachováva genius loci a posúva sa ďalším generáciám informácia o priemyselnej architektúre 19. a 20. storočia.“
Zachráneným priemyselným budovám, ktoré sú bežne súčasťou európskych metropol, sa hovorí kulturfabrik. U nás je jedna v Bratislave v bývalej kablovke, ďalšia je v Žiline, pribudnúť má aj v Košiciach.
Mier pamiatkou?
Územie Istrochemu, bývalej dimitrovky,
je chladné, odcudzené
a málo strážené.
Kedysi jeden z najväčších výrobcov výbušnín, dnes industriálna spleť objektov, ktorú pri vstupe do hlavného mesta prehliadne len málokto. Sám slávny švédsky vynálezca dynamitu Alfred Nobel vraj kontroloval priebeh výstavby tejto továrne.
Ilegálna prehliadka zvyškami továrenských priestorov sa dnes dá absolvovať jednoducho. Stačí sa vydať pešo po koľajniciach a nepozorovane prísť až na miesto.
Niekdajšia dimitrovka víta fascinujúcimi schátranými továrenskými budovami a neporiadkom. Akoby iná realita – všetko okolo má akúsi inú farebnosť, mesto za chrbtom zostáva zabudnuté.
Čím ďalej, tým je prostredie chladnejšie, desivejšie. Na zemi je namiesto zelenej trávy zelený štrk. Pravá industriálna atmosféra s výstražnými tabuľami informujúcimi o nebezpečenstve.
„Zahliadol ma tunajší pracovník, no mal ma na háku,“ vraví mladík, ktorý sa nepozorovane dostal do areálu. „Bol som tam dosť dlho a dokonca som vyšiel von hlavným vchodom, takže zabezpečenie nie je veľké.“ Kedysi boli v Istrocheme ostražitejší. „Pred pár rokmi ma chytili, mal som problémy s policajtmi,“ priznal druhý nevítaný návštevník.
Časť areálu navrhol ktosi aj za kultúrnu pamiatku. „Návrh bol doručený na ministerstvo kultúry, ktoré v súčasnosti zabezpečuje vyjadrenia dotknutých orgánov a ďalší dokumentačný materiál,“ tvrdí Jozef Bednár, hovorca ministerstva kultúry.
Pamiatkový úrad hodnoty objektu už zdokumentoval. Týkali sa priestorov výroby viskózneho hodvábu v bývalom areáli závodu Mier. Výsledky ešte nezverejnili. Na to, či Mier bude pamiatkou, si ešte budeme musieť počkať.
Lucia Tkáčiková © SME
 |
 |
Pri jednej z budov bývalej dimitrovky sa nachádzajú zhrdzavené cisterny. Výstavba dynamitovej továrne sa začala v Bratislave už v roku 1873.
Do areálu sa dá dostať pešo po podvaloch.
Od Dynamituk Istrochemu
1873 – začiatok dynamitovej továrne Dynamit Nobel v Bratislave, ktorá patrila do siete tovární švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela
1914 až 1918 – počas prvej svetovej vojny množstvo vyrobeného dynamitu prudko stúplo
1923 – továreň stratila licenciu na výrobu výbušnín
1938 a 1939 – arizácia podniku
apríl 1945 – viaceré objekty boli počas bojov poškodené
1946 – po znárodnení sa továreň premenovala na Chemické závody Dynamit Nobel
1951 – zmena názvu na Závod Juraja Dimitrova
1958 – názov upravili na Chemické závody Juraja Dimitrova
1991 – zmena na Istrochem
2006 – Istrochem sa stal odštepným závodom Dusla
(lut)
 |
 |
Rozbité keramické súčiastky, zničený materiál a sklo na zemi.
Zákaz vstupu. No vniknúť na pozemok sa dá ľahko.
| Časť ošarpaného areálu Istrochemu už niekoľko rokov chátra. Cestujúcich vlakom víta pri vstupe do hlavného mesta pohľad na opustené budovy a zničenú továreň. |
Autor: Adriana Zsigová
