BRATISLAVA. Martinský cintorín v Bratislave vysvätili v roku 1919 a zo začiatku mal byť najväčším miestom posledného odpočinku slovenskej metropoly. Keďže mesto sa rozrastalo, jeho pôvodná plocha sa postupne zmenšovala. Dnes z nej zostala necelá tretina. Po druhej svetovej vojne tu začali pochovávať aj popravených odsúdencov.
Na tomto pietnom mieste podobne ako na ostatných bratislavských mestských cintorínoch sú pochované významné osobnosti. Jedným z nich je český astronóm Záviš Bochníček (1920-2002), ktorý pôsobil dlhé roky na Slovensku. Bol tiež riaditeľom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Leží tu i autor piesní Rodný môj kraj, Dedinka v údolí, Tak nekonečne krásna či Marína. Gejza Dusík (1907-1988) bol priekopníkom slovenskej populárnej hudby. V Bratislave pôsobila ďalšia osobnosť s českými koreňmi. Spevák Arnold Flögl (1885-1950) bol okrem iného sólistom opery Slovenského národného divadla.
František Krištof Veselý (1903-1977) bol spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom spoluzakladateľom slovenskej operety. Rovnako pomáhal zakladať niekdajšiu Hudobnú komédiu Novej scény, kde pôsobil ako šéf a režisér. Viktor Kubal (1923-1997) je významným predstaviteľom slovenského a svetového animovaného filmu. Zaraďuje sa k tvorcom modernej karikatúry, zväčša bol nielen autorom výtvarných a animovaných návrhov, ale tiež autorom námetu, scenára a režisérom.
Svoj hrob tu má i zaslúžilý umelec a držiteľ Národnej ceny SR in memoriam Dominik Tatarka (1913-1989), ktorý patrí medzi predstaviteľov modernej slovenskej prózy.
Donedávna bol Martinský cintorín miestom posledného odpočinku Jozefa Tisa (1887-1947). Po tom, ako výsledky genetických testov potvrdili, že telesné pozostatky v hrobe skutočne patria prezidentovi prvej Slovenskej republiky, previezli ich do Nitry. Uložené sú v kanonickej hrobke na Nitrianskom hrade.
er ed
