Remeselníčky lásky: Korunová Malvínka
Tak sa slávny inšpektor zoznámil s Korunovou Malvínkou. Vysvetlil jej, že to nie je len tak, postaviť sa na roh Vydrickej a Šťukovej, a i keď si pýta od zákazníka len jednu korunu, mohli by ju zatknúť za robenie nelegálnej prostitúcie, lebo aj na toto remeslo sa vzťahujú paragrafy, podľa ktorých musí byť evidovaná na polícii, mať vystavenú knižku, do ktorej jej policajný lekár potvrdí, že chodí na pravidelné prehliadky a nie je pre svojich zákazníkov pohlavne nebezpečná.
Vysvetlil jej tiež, že už pri druhom zákazníkovi by ju remeselné prostitútky považovali za konkurenciu, nasadili by na ňu svojich pasákov, tí by jej najskôr pekne zmaľovali fasádu a potom by ju zobrali pod svoju vynútenú ochranu. Také pomery panujú na Vydrici.
„Horšie ako v danubiuske,“ povedala Malvínka zaskočene. Potom smutne doložila, že odtiaľ ju dnes práve vyliali, bojí sa vrátiť na Dornkapel, nevie, čo s ňou bude ďalej, a tak si chcela dať urobiť naposledy mikádo, ísť cez noc tancovať a ráno sa hodiť do Dunaja. Povedala to všetko tak vážne, odhodlane a zúfalo, že skúsený inšpektor pochopil: naozaj môže skončiť na Sasinkovej na pitevnom stole patológa, profesora Šubíka. Tak to už radšej skončiť u tante Rézy, pomyslel si inšpektor. Dal Malvínke dvadsať korún a na papierik jej napísal adresu na Oeserovej ulici. Mal potom trocha aj výčitky svedomia, keď u tante Rézy uvidel, ako nevestinec po niekoľkých mesiacoch zmenil Malvínkinu nevinnú tváričku.
„Ale tie boky, tie jej boky, hotová zlatá baňa, pán inšpektor,“ rozplývala sa tante Rézy. Keď sa jej na Malvínku opýtal asi po roku, majiteľka nevestinca trocha zlostne odvrkla: „Odišla, čo wirklich ľutujem. Ale na vine je moje dobré srdce, pán inšpektor. Pustila som ju párkrát do toho Šimi-šimi salónu, a či sa tam nesčuchla s nejakým obchodníkom z Viedne? Prenajal jej na Ventúrskej byt, robí zo seba teraz dámu, aj sa tak začala obliekať, videli ju v divadle, keď herečky z operety rozpredávali garderóbu z Veselej vdovy. Ale aj tak z nej v tom dáma nebude, len dámička a potom už len fľandrička. Na to mám ja géber, pán inšpektor, tá zle skončí,“ zlostne zaveštila Malvínkinu budúcnosť tante Rézy.
Nemala našťastie pravdu. Malvínku obchodník z Viedne skutočne opustil, ale neskončila na ulici, na Vydrickej 44 si kúpila menší bytík, osamostatnila sa a našla si primeranú meštiansku klientelu.
Pokračovanie nabudúce
