Zvyšky hradísk ostávajú zabudnuté

BRATISLAVA, SVÄTÝ JUR. Po stopách historických opevnených sídiel veľakrát kráčame bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli. Sú zarastené či zastavané, zväčša bez akejkoľvek informačnej tabule. Niektoré sú síce preskúmané a dobre známe, napríklad veľkomoravské hradisko Dowina v Devíne alebo hradisko na bratislavskom hradnom kopci, iné však ostávajú pred návštevníkmi dobre ukryté.

Zvetraná Veľká Morava

Blízko Sandbergu v Devínskej Novej Vsi sa v neupravenom a ťažšie dostupnom teréne dajú nájsť valy veľkomoravských hra­dísk. Tabuľu alebo akúkoľvek informáciu o nich by sme tu však hľadali márne. Zmienka o nich je paradoxne umiestnená pri devínskej cyklistickej hrádzi.

Mnohé valy hradiska poškodila výstavba blízkych rodinných domov či ťažba kameňa. Devínska Kobyla patrí pritom k miestam, kde sa nachádzali historicky najstaršie opevnenia v Bratislave.

Na jednom jej výbežku stojí známy Devín, na druhom, severozápadnom, ktorý smeruje k rieke Morave, boli spomínané dve veľkomoravské hradiská. V hradisku Nad Lomom sa našli stopy po dvoch veľkomoravských obytných domoch, v jednom z nich bola vykurovacia pec pre keramiku. Z druhého hradiska Na pieskach pochádza hrob, ako aj náznak pôdorysu pozorovateľne. K najvýznamnejším nálezom patrí aj keltská minca.

Hlavný archeologický výs­kum tu prebiehal v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, odvtedy nálezisko a doteraz zachované valy zvetrávajú a čakajú na svoje znovuobjavenie.

História prikrytá igelitom

Pri ceste lesom Malých Karpát nad Svätým Jurom môže turistov prekvapiť aj obrovský čierny igelit zakrývajúci práce archeológov. Veľké plochy pod igelitom schovávajú odkryté časti povrchovej pôdy a zvyšky dávneho opevnenia.

„Hradisko Neštich-Svätý Jur nám tu nechali naši moravskí a nitrianski predkovia z čias Veľkej Moravy,“ vysvetľuje Lukáš Krajčír, študent histórie. Z celého komplexu sú dnes najlepšie viditeľné vysoké valy. Archeológovia tu pracujú aj tri dni do týždňa.

„Súčasný výskum sa začal v roku 2006,“ vraví Július Vavák, odborný pracovník Malokarpatského múzea v Pezinku. „Najskôr prebiehal pod záštitou Slovenského národného múzea. Od roku 2008 ho realizujeme sami, Malokarpatské múzeum totiž získalo licenciu na archeologické práce.“

Hradisku na stope

Hradiská sú na rozdiel od hradov v teréne pre verejnosť menej výrazné a čitateľné. „Spravidla je o nich aj menej informácií,“ hovorí pamiatkar Michal Šimkovič. „Absencia informačného systému vychádza aj z toho, že väčšinou ležia mimo turistických trás.“ Malokarpatské múzeum zvykne pre záujemcov v spolupráci so Svätým Jurom organizovať aj výstup k hradisku s odborným výkladom.

„Uhorský stredoveký kamenný hrad Biely Kameň vznikol po opustení pôvodne veľkomoravského hradiska Neštich– Svätý Jur,“ dodal Krajčír. „Nie priamo na základoch hradiska, ale o niečo ďalej, na vedľajšom južnom kopci.“

Tabuľa informujúca o významnom hradisku Neštich-Svätý Jur takisto chýba. „Bola tu,“ vysvetľuje Vavák. „No pravdepodobne pre vandalizmus zmizla.“

Informačné tabule sa nekrad­nú len v lese, ale aj v meste. „Ak sú tabule z kovu, strácajú sa,“ potvrdila Zdenka Turzíková, vedúca úseku inžinierskej činnosti spoločnosti Paming. V Starom Meste sa veľké bronzové tabule na vybrané kultúrne pamiatky osádzali v osemdesiatych rokoch. Po revolúcii sa o ne starala buď samospráva, alebo majitelia objektov.

Podľa pamiatkového zákona má obec utvárať všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce.

„Ak je objekt súkromným majetkom,“ hovorí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok, „závisí sprístupnenie pamiatok len a len od majiteľa a nikto mu nemôže v tomto smere nič diktovať.“

Hľadači pokladov

Vo svete nie je rekonštrukcia zvyškov opevnení ničím výnimočným. Prostredníctvom nich je možné sledovať spôsob ich konštrukcie.

Jednou z takýchto známych oblastí, ktoré dokladajú niek­dajšiu techniku stavby, je napríklad francúzske oppidum Bibracte.

Zrekonštruované a sprístupnené opevnené sídlisko nájdeme aj na Slovensku pri vodnej nádrži Liptovská Mara.

„Otázkou je, čo sprístupniť,“ vysvetľuje Šimkovič. „Archeologická obec nie je v tomto jednotná, obáva sa amatérskych archeológov. Niektoré náleziská sú doslova vyrabované.“ Problém s vykrádačmi potvrdil aj Július Vavák.

„Funguje to vo veľkom, existujú zložky polície, ktoré sa tomu venujú, majú aj rozpracovaných ľudí, ktorých sledujú.“

Odklínanie našich hradov

Projekt Odklínanie hradov sa zameriava na pomoc slovenským zrúcaninám.Od roku 2004 ho realizujú slovenskí skauti.

Zrúcaniny patria k najrýchlejšie zanikajúcim pa­miatkam na Slovensku.

Jedným zo spôsobov, ako pomôcť historickým sídlam a opevneniam, je projekt záchrany slovenských zrúcanín s názvom Odklínanie hradov.

Skauti a pamiatkari

„Projekt realizuje Slovenský skauting prostredníctvom svojich zborov a prebieha už tretiu sezónu,“ vraví pamiatkar Michal Šimkovič. „Je zameraný na pomoc zrúcaninám v západnej časti Slovenska.“ Jednotlivé skautské zbory podľa miesta ich pôsobnosti prebrali nad hradmi patronát.

Už v prvom roku sa do záchrany formou brigád zapojilo viac ako 400 mladých ľudí. Všetky aktivity prebiehajú formou dobrovoľníckych brigád a pod dohľadom odborníkov z pamiatkovej starostlivosti.

Podľa Šimkoviča sa práce zameriavajú na dva ciele – čistenie hradov od náletovej vegetácie poškodzujúcej murivá, odstránenie odpadkov a zlepšenie podmienok pre turistov. Pri zrúcaninách tak pribúdajú napríklad lavičky alebo informačné tabule.

PR pre zrúcaniny

Súčasťou odklínania je aj zviditeľnenie a propagácia hradov pre verejnosť. „Projekt financujú sponzori prostredníctvom fondu Nadácie Pontis,“ dodal Šimkovič. „Vydali sme aj tri brožúrky a pripravujeme ďalšiu.“

Z grantu sa hradí propagácia, cestovné a strava brigádnikov.

Projekt má fungovať dlhodobo a postupne sa má rozširovať na celé územie Slovenska. Teraz sa už vybavujú povolenia na prácu na ďalších zrúcaninách.

(lut)

Ako sa odklína

priebežné odstraňovanie odpadu

likvidácia nelegálnych ohnísk v priestoroch zrúcanín alebo v ich blízkosti

zbieranie a triedenie vypadaného a roztrúseného stavebného materiálu

následná príprava zozbieraného materiálu na jeho použitie pri záchrane alebo konzervovaní zrúcaniny

výroba a osadenie informačných tabúľ, ktoré návštevníkov informujú o histórii a význame jednotlivých hradov

nevyhnutná úprava náletovej zelene

(Sl. skauting)

Autor: Lucia Tkáčiková