Getá vznikli umelo, zhoršila ich izolácia

BRATISLAVA. Neplatiči, nezamestnaní, ľudia s nedostatkom peňazí, alkoholici, díleri drog a ich užívatelia – ľudia s najrôznejšími sociálnymi problémami žijú spolu v niekoľkých domoch, kde ich úrady sústredili z celého mesta. Medzi nimi uviazlo zopár bežných nájomníkov.

Dve takto umelo vytvorené getá sú v Petržalke – Modrý dom na Čapajevovej a paneláky 86, 88 na Kopčianskej. Majú šancu dostať sa do projektu regenerácie sídel, podporeného z európskych peňazí.

Náhradné bývanie

Stojí na sídlisku, a predsa oddelený, obkolesený odpadkami. Prasknuté sklo na niektorých oknách zakrýva bielizeň, ďalšie visí vo dvore. To je petržalský Modrý dom.

Z dvora vybiehajú rozjašené deti. Žena s predčasne starou tvárou si odpľúva na chodník a kráča k blízkemu obchodu. Mužský hlas volá deti späť.

Dom postavili v roku 1999. Väčšinu z vyše 50 bytov spravuje Petržalka, desať ich má magistrát. „Sú to byty s nižším štandardom,“ povedal petržalský hovorca Ľubomír Andrassy. „Vybudovali sa pre neplatičov, ktorí musia na základe súdu opustiť naše nájomné byty s podmienkou, že dostanú ná­hradné ubytovanie.“

Dodal, že tam nežijú len neprispôsobiví, ale aj ľudia, ktorí sa pre rôzne príčiny dostali do hmotnej núdze. Tí žiadajú, aby sa zlepšila bezpečnosť v dome, ktorý sa spája s predajom a užívaním drog.

Na začiatok bezpečnosť

„Chceme spolupracovať s miestnou komunitou. Uvažujeme o zavedení stálej bezpečnostnej služby,“ hovorí Andrassy. Ak by to miestni poslanci schválili, mohla by skúšobne fungovať už od novembra.

Petržalka sa uchádza o projekt zameraný na komplexnú regeneráciu sídel. Prísne podmienky ako vysokú úroveň dlhodobej nezamestnanosti či spoločenské vylúčenie väčšiny obyvateľov spĺňajú okrem domu na Čapajevovej aj tie na Kopčianskej.

Do konca roka má ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja rozhodnúť, ktoré tri bratislavské lokality sa do projektu spolufinancovaného z európskych zdrojov zapoja.

Strážnici môžu zlyhať

Drevená búda s výčapom a špinavými oknami pri výškových panelákoch na Kopčianskej je plná. Vonku sa prechádzajú ľudia s veľkými psami, neznámych si podozrievavo obzerajú. Všade sa povaľujú odpadky. Miesto je tiež známe pre drogy.

V domoch 88 a 86, kde sú byty magistrátu, sú vrátnice a mrežované dvere.

Strážna služba sa však podľa obyvateľov, ktorí žiadajú lepšie podmienky, neosvedčila. „Vy­striedalo sa ich tu niekoľko. Slušní nevydržali a tí, ktorí ostali, akoby tu ani neboli,“ hovorí jedna z obyvateliek.

V čase našej asi hodinovej návštevy v dome číslo 86 vrátnika nebolo vidno. Dnu sa bez problémov dostali ľudia, ktorí tam podľa nájomníčky nebývajú.

Hovorkyňa mesta Eva Chudinová povedala, že z Kopčianskej v poslednom období mali len sťažnosť na neporiadok. „Okamžite sa to upratovalo.“ Nespokojná nájomníčka tvrdí, že ľudia už rezignovali. „Nesťažujú sa, lebo neveria, že by to ešte malo zmysel.“

Nedostatky sa pritom prehliadnuť nedajú. Skrine s elektrickými hodinami sú hrdzavé, plné odpadkov. Dvere na únikových východoch zavarené, na stenách vulgárne nápisy.

Z hydrantov ostal len kryt, v pivniciach vyviera niečo zapáchajúce z kanalizácie. „To je tu už dlho,“ hovorí nájomníčka. Svieti si pod nohy baterkou, aby sa nepotkla. Svetlá takmer nikde nefungujú. „Všetko sme viackrát nahlásili, prišli kontroly, ale ostalo to, ako bolo.“

Nie je to iba zlé

Modrý dom a Kopčany predsa len nie sú úplne bez podpory. V oboch lokalitách pracujú organizácie, ktoré sa snažia zlepšiť život detí a mladých aj znížiť riziká spojené s problémovými skupinami.

„Témy, o ktoré je záujem, sú štandardné – škola, vzťahy, budúcnosť,“ hovorí Peter Kulifaj zo združenia Mládež ulice. Už štyri roky pracujú s deťmi a mladými ľuďmi z Modrého domu. „Za minulý rok sme mali okolo sedemdesiat individuálnych kontaktov.“

Nadväzujú ich hlavne cez voľnočasové aktivity, rozhovory, robia sociálne poradenstvo. Cieľom je rozvoj životných a sociálnych zručností.

Združenie uvažuje aj o komunitnej práci. „Sme v období, keď sa snažíme identifikovať potreby komunity a porovnať ich s našimi možnosťami.“ Kulifaj je presvedčený, že obyvatelia z Čapajevovej majú potenciál mnohé zmeniť vlastnými silami. „Chceli by sme ich v tom podporiť.“

Sociálne programy

Podobne na Kopčianskej funguje združenie Ulita. Sídli tam aj jediné kontaktné centrum na Slovensku pre užívateľov drog, ľudí zo sexbiznisu a bezdomovcov. „Ponúkame sociálne a právne poradenstvo, výmenu zdravotníckeho materiálu aj kávu,“ hovorí Barbora Kuchárová zo združenia Prima, ktoré centrum prevádzkuje.

Pracujú často s ľuďmi, ktorí užívajú pervitín a heroín. Niektorí zbierajú použité striekačky v okolí, lebo výmenou za ne dostanú čisté. Kuchárová hovorí, že situácia v Kopčanoch sa nezlepšila, spojenie Petržalka – drogy však nepovažuje za úplne objektívne.

„Je to obrovská aglomerácia, nedá sa brať ako celok. Sú tu lepšie a horšie časti.“ Myslí si, že zmenu by priniesli kvalitné sociálne programy pre celú komunitu.

Príbeh geta

Modrý dom na Čapajevovej ulici postavili ako náhradné ubytovanie pre neplatičov. Objavili sa tu problémy s drogami.

Väčšinu bytov spravuje Petržalka. Časť nájomníkov žiada zlepšenie.

Na Kopčiansku začali sťahovať neplatičov, keď byty spravovalo Staré Mesto.

Obyvatelia sa sťažovali na dílerov drog, čierne prenájmy, prostitúciu. Žiadali magistrát, ktorý správu bytov prevzal, o ich výmenu.

Magistrát tvrdil, že nájomníkov nechce vymieňať, ale vytvoriť štandardný nájomný dom.

Autor: Dagmar Gurová